Piate evanjelium

Rudolf Steiner v prednáškových cykloch z nórskej Kristianie, Berlína a potom v ďalších prednáškach popisuje udalosti zo života Ježiša Krista, ktoré nie sú zahrnuté v štyroch kánonických (prípadne ani v ďalších) evanjeliách, preto Rudolf Steiner sám nazýval to, o čom v nich hovoril, Piatym evanjeliom. Jeho obsah čerpal z bádania v kronike Akaša.

Podľa jeho vlastných slov sa v tomto prípade nejedná o ten druh duchovno-vedeckého bádania, ktorým postupuje v ostatných prípadoch, ale o priame čítanie v kronike Akaša. Z toho tiež môžeme súdiť, že toto priame čítanie v Akaši bolo pre Rudolfa Steinera prostriedkom na získavanie poznatkov z vyšších svetov voleným len celkom výnimočne. Výnimočný je aj obsah týchto prednášok a Rudolf Steiner opakovane vyzýval poslucháčov k tomu, aby k prenášaným poznatkom pristupovali s náležitou pietou.

Rudolf Steiner hovoril, že ho stálo určité premáhanie, aby o tejto téme hovoril, ale prevážila predsa len povinnosť voči tomu, čo sa v našej dobe musí pripravovať. Hovoril, že pre duchovné bádanie sa niektoré veci získavajú z duchovného svetového písma neobyčajne ťažko; práve veci tohto druhu! Zdôrazňoval, že nechce v žiadnom prípade tvrdiť, že už dnes je schopný povedať precízne všetko, čo sa ukazuje v duchovnom písme. Lebo vníma nejednu obtiaž a značnú námahu, ak maju byť z kroniky Akaša vyzdvihnuté obrazy, ktoré sa vzťahujú k tajomstvám kresťanstva. Pociťoval námahu, ak mal tieto obrazy priviesť k sformovaniu, zachytiť ich, a považoval za svoju karmu, že mu bola uložená povinnosť povedať to, čo hovoril. Tiež zdôraznil, že by námaha bola menšia, keby sa mu a mladosti dostalo kresťanskej výchovy. Tej sa mu však nedostalo. A preto podľa jeho slov bolo pre neho do istej miery ťažké nájsť veci, o ktorých bol povinný hovoriť.