Markovo evanjelium

Snáď nikde sa tak silno nenaznačuje ako u Marka, ako k pochopeniu toho, čo tu z kozmu vžarovalo do zemského bytia, je potreba celého zbytku vývoja Zeme, ako toto pochopenie nebolo možné v dobe mystéria Golgoty. Marek obracia na začiatku pohľad na slnečného Ducha, zostupujúceho z neba. Nesleduje žiadnu pozemskú bytosť. Čo tu putovalo vo fyzickom tele, je mu len prostriedkom na vyobrazenie slnečného Ducha, ktorý v ňom pôsobil. Preto sa zdá mnohé akoby rovnaké u Matúša i Marka, ale obaja majú rôzne hľadiská. Jeden popisuje skôr charakter schránok a poukazuje najmä, ako sa v neskorších rokoch prejavujú vlastnosti, nadobudnuté už v prvých rokoch. A opisuje to aj tak, že vidíme, ako pôsobia najmä tieto vlastnosti. Naproti tomu používa Marek fyzicky putujúceho Ježiša len na to, aby ukázal, ako môže slnečný Duch pôsobiť na Zemi. A to ide až do jednotlivostí. Ak chcete skutočne rozumieť evanjeliam až do všetkých podrobností, musíte mať na zreteli, že zrak evanjelistov je stále obrátený k tomu, načo ho upreli na začiatku.

U Marka 12, 18-27 sa píše o saduceoch, podľa ktorých nie je zmŕtvychvstania a snažia sa to dokázať na príklade siedmich bratov, z ktorých jeden sa ožení so ženou, zomrie, ožení sa s ňou druhý, aj ten zomrie, zoberie si ju tretí a tak tiež ostatní a ona zomrie až potom čo zomrie siedmy z nich. Pýtajú sa Krista: "Pri zmŕtvychvstaní, ktorého z nich bude ženou"? Kristus odpovedá, že duše po smrti sa stávajú nebeskými a že duchovné bytosti sa neženia ani nevydávajú. Že manželský vzťah je len zemský a nemá význam pre nadpozemský život.

U Marka 10, 1-12 je Kristus pýtaný na manželstvo. Farizeovia sa ho pýtajú, či sa smie muž rozviesť. Kristus odpovedá: "Ano, tento zákon vám dal Mojžiš, pretože vaše srdcia sú tvrdé a vy takéto ustanovenie potrebujete". Ďalej hovorí o súnaležitosti muža a ženy pred tým, než ľudská evolúcia prešla zvodom luciferskými mocnosťami. Kristus rozhovory o zemských veciach, smeruje nad zmyslový svet.

Poznali učeníci Krista ako kozmického ducha? Poznali, že bol viac ako človek? Kristus od nich vyžadoval toto porozumenie ako je naznačené u Marka. "Lebo keď synovia Zebedeovi ho žiadali, aby jeden z nich mohol sedieť po jeho pravici a jeden po jeho ľavici, odpovedal: Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem, a pokrstiť sa krstom, ktorým sa ja krstím"? Učedníci to sľubujú. Ale nedokázali uchovať puto medzi sebou a Kristom až k mystériu na Golgote. Keď bol Kristus zajatý, utekajú a Peter, ktorý sľuboval, že nebude ničím dotknutý, zaprel ho trikrát. Marek 14, 66-72

U Marka sú cez seba popisované spirituálne skutočnosti s fyzickými. Vyvolení ľudia neukázali pochopenie. Vtedy boli stále cudzejší vzájomne Kristus a Syn človeka, Ježiš. Stále osamelejší bol Ježiš ku koncu života a stále voľnejší bol Kristus s ním spojený. Zatiaľ čo Kristus, bol až do okamžiku, ktorý je popísaný ako krvavý pot v Getsemanoch, plne spojený s Ježišom, bola teraz táto spojitosť uvoľnená nepochopením ľudí. A zatiaľ čo skôr kozmický Kristus pôsobil v chráme a vyhnal obchodníkov, rozširoval najmocnejšie náuky a nič sa nestalo, mohli teraz ísť bližšie, keď Ježiš bol už len vo voľnej spojitosti s Kristom. Kozmické je síce zachované, ale stále menej viazané na Syna človeka. Koho mohli chytiť a pribiť na kríž? Syna človeka. A kozmický prvok, ktorý ako mladý podnet vstúpil do života Zeme sa stiahol späť. A zostal Syn človeka, ktorého ovievalo len to, čo malo prísť ako mladý kozmický element. Jediné Markovo evanjelium hovorí, že zostal len Syn človeka, a že kozmický prvok ho len ovieval. Preto nevidíme v žiadnom inom evanjeliu vzhľadom ku Kristovej udalosti ako kozmickej skutočnosti tak výstižne vyjadrenú skutočnosť, že v tom okamžiku, keď ľudia v ich neporozumení sa dopúšťajú násilia na Synovi človeka, kozmický prvok im uniká. Kozmický prvok ustúpil a ľudia majú Syna človeka.

Čo sa deje s mladým kozmickým prvkom? Predstavme si túto osamelosť človeka, ktorý bol prestúpený kozmickým Kristom a teraz stojí pred zástupom ako vrah. A tí, ktorí mu mali rozumieť, utiekli. "A nasledoval ho nejaký mládenec, odiaty ľanovým rúchom a chytili ho mládenci. Ale on zanechajúc rúcho utiekol nahý". Marek 14, 51-52 Kto je tento chlapec, ktorí sa objavuje vedľa Krista Ježiša, temer neoblečený a potom neoblečený uniká? Je to kozmický prvok, ktorý unikol, ktorá má teraz už len voľnú súvislosť so Synom človeka. Je úplne nahým, novým kozmickým podnetom vývoja Zeme. Zostáva u Ježiša. A my ho nájdeme znovu. "Mária z Magdaly a Mária Jakobova išli k hrobu. V hrobe videli mládenca, odiateho dlhým bielym rúchom". To je ten istý chlapec. Nikde inde v evanjeliach sa nestretneme s týmto chlapcom, ktorý ľuďom unikol v tej chvíli, keď odsudzujú Syna človeka, ktorý je tu opäť po troch dňoch, a ktorý od teraz pôsobí ako kozmický prvok Zeme. Potom, čo sme pochopili poslanie a význam chlapca, ktorý unikol očiam a rukám ľudí, rozumieme slovám: "môj Bože, môj bože, prečo si ma opustil". Marek 15, 34 Tento chlapec je duchovným princípom a len pre vtedajšie zvláštne okolnosti je zmyslovo vnímateľný. Ktorý sa najskôr ukázal Márii z Magdaly - "A potom sa zjavil dvom z nich pri chôdzi v inej podobe". Marek 16, 12 To fyzické by sa nemohlo ukázať v inej postave.

V Markovi sa hovorí, že sa ľudia divili, lebo učil ako ten kto má moc, a nie ako zakonníci. Učil ako "Exusiai" ako Mocnosť.

Kto v Markovom evanjeliu najskôr spoznáva Krista? Je možné povedať: Ján Krstiteľ. Ale ten to skôr tuší. Javí sa to najmä pri popise stretnutia Krista s Jánom v evanjeliu Jánovom. Kto ho spoznáva najprv? Zlí duchovia (démoni) v posadnutých, ktorých Kristus uzdravuje! Oni to sú, ktorí prví hovoria: "Ty si ten Bohom zoslaný." "Ty si Syn Boží." A podobne. Démonom Kristus najprv prikazuje, aby ho nevyzradili. Sú to teda najprv duchovné bytosti. Skôr ako ľudia môžu vedieť čo len jedinú vetu z toho, čo Kristom žije vo svete, hovoria to zlí duchovia zo svojho nadzmyslového poznania. Spoznávajú to na základe skutočnosti, že ich vyháňa, že to vie.