Ceremoniálna mágia

Okultné spoločnosti sa usilujú o to, aby človeka zaviedli do materializmu hlbšie, než to bolo nevyhnutné pre pokračujúci vývoj ľudstva. Uskutočňujú svoj cieľ tým, že sa starajú o to, aby čo možno najviac ľudí verilo, že už nie sú materialistami a tým, že využívajú pohodlnosť ľudí dneška, ktorí si svoj život užívajú a na otázku o duchovnom svete si chcú počkať až po svojej smrti. Ten však, kto sa v našej dobe zaoberá len pojmami a vnemovými zážitkami zmyslového, materialistického sveta, odsudzuje sa za súčasných pomerov k tomu, že aj po smrti bude musieť zostať v úzkom, na pozemskosť viazanom okolí. Do vyššieho duchovného sveta môže byť vynesený, až keď po svojej smrti - a to trvá dlhý čas - prijme duchovné pojmy. Okultným bratstvám záleží na tom, aby tieto spirituálne skutočnosti zostali neznáme, aby sa tak mohli tí ľudia, ktorí sú trochu odchýlení od starých vyskúšaných náboženských predstáv, preparovať. Pretože keď títo ľudia prechádzajú bránou smrti, potom zostáva skrz materializmus páska príťažlivosti k Zemi a tým aj k mocenskej sfére bratstiev. Keď sa toto bratstvám podarí, potom narastá týmto kruhom obrovská moc, s ktorou sú schopní presadzovať svoje ciele.

Týmto spôsobom je spútaných veľa ľudí. Rudolf Steiner poukazuje na to, že sa v týchto kruhoch uskutočňujú kultické úkony ceremoniálnej mágie. Sú privolávané anjelské bytosti, ktoré zaostali vo svojom vývoji v egyptskej kultúrnej epoche a tak neskôr neprijali Kristov impulz. Prítomnosťou týchto anjelských bytostí v kultických úkonoch je možné mŕtvych, ktorí sa počas svojho pozemského života zúčastňovali na úkonoch ceremoniálnej mágie, zviazať v ich posmrtnom bytí väčšou silou so Zemou. V týchto bratstvách žije silný pocit pospolitosti. A spoluprácou zaostalých anjelov s mŕtvymi, zviazanými so Zemou, získavajú príslušníci takýchto spoločenstiev istú vystupňovanú moc nad inými ľuďmi sveta. Pri všetkých úkonoch týchto ľudí spolupracujú zomrelí - sú akoby rozopätí vo všetkom pozemskom dianí - napríklad aj keď nejaký člen píše článok do novín alebo má reč v parlamente. Tým potom vzniká v príslušníkoch takýchto kruhov za ich pozemského života túžba zostať i po smrti spojený s cieľmi tohto spoločenstva. Toto Rudolf Steiner nazýva úsilím o ahrimanskú nesmrteľnosť. A aj v okultných lóžach, ktoré sú zasvätené do hlbších tajomstiev, sú nižšie stupne udržiavané v nevedomosti o skutočných cieľoch.

„Je to vždy len malá skupina ľudí, ktorí sú oboznámení so všetkými týmito vecami, pretože tieto pospolitosti sú spravidla organizované tak, že ceremoniálna mágia má pôsobiť menovite na tých, ktorí nič netušia, na ľudí, ktorí majú istú potrebu vstúpiť do vzťahu s duchovným svetom rozličnými symbolickými úkonmi. Takých ľudí je veľa. To nie sú vskutku sami osebe tí najhorší ľudia, ktorí toto chcú. Preto má byť človek opatrný voči všetkým takzvaným okultným spoločnostiam, ktoré spravujú takzvané vyššie stupne, ktorých ciele pre nižšie stupne zostávajú tajomstvom. Ten, kto si získa trochu vhľadu do veľkého počtu takýchto spoločenstiev západu, ktoré sa zaoberajú ceremoniálnou mágiou, ten potom dokáže získať i tušenie, akým príšerne účinným nástrojom môžu takéto spoločnosti byť pre ďalekosiahle svetové plány. V takýchto okultných spoločnostiach existuje mnohé, čo sa priamo snaží preniesť to, čo bolo egyptsky-chaldejské, do súčasnosti v starej podobe. Deje sa to pod vplyvom zaostalých bytostí z hierarchie anjelov, ktorí tu sú vodcami. Tým je poukázané na to, čo je zo všetkého najdôležitejšie. A len ak chápeme, ako v takých spoločnostiach živé závety, ktoré pôsobia poza smrť, predsa len by pôsobiť nemali, sú konzervované, potom si všimneme niečo z magickej moci, ktorú takéto spoločnosti uplatňujú a ktorá im často umožňuje vtlačiť i nepravde pečať pravdivosti. A už to je dôležité magické konanie, keď sa nepravda rozširuje do sveta tak, že pôsobí ako pravda. Pretože v tomto pôsobení nepravdy ako pravdy spočíva strašná sila zla. A táto sila zla sa z najrôznejších strán skutočne poriadne zneužíva.“

V každej dobe boli nejaké šedo či čiernomagické obrady. Okultné bratstvá západu však predsa len mohli svoju veľkú moc rozvinúť až v 20. storočí. Na konci lemurskej doby vlastnili magické sily takmer všetci ľudia. Nimi mohli vplývať na svoje okolie. Časť ľudstva podľahla luciferskému pokušeniu použiť tieto sily z osobnej svojvôle a túžby po moci. Schopnosťou niektorých vyvolať vo svojom okolí mocné vulkanické erupcie došlo k ohromnej zemskej katastrofe. Ohňovými búrkami zanikol veľký kus vtedy obývanej pevniny. Len tí ľudia, ktorí nepodľahli skazonosným magickým vplyvom, sa mohli zachrániť na území, ktoré býva označované ako Atlantída. Ale aj na Atlantíde postavili ľudia nadzmyslové sily do služby magických obradov a to teraz tie, ktorými ovplyvňovali sily rastu a rozmnožovania. Tieto sily boli v tých časoch v úzkom spojení s mocnosťami, ktoré pôsobili vo vzduchu a vo vode. Tak boli ľudským vplyvom rozpútané mocné sily prírody. Vodné katastrofy viedli k postupnému zániku Atlantídy.

Ľudskí zasvätenci, ktorí podľahli týmto čiernomagickým silovým pôsobeniam, sa od fascinujúceho účinku narastania vlastnej moci neoslobodili a používali tieto sily stále opäť aj v nasledujúcich inkarnáciách. Na začiatku prvého pokresťanského storočia predstavovali veľké nebezpečenstvo pre rozvoj ľudstva. Obzvlášť v mexických mystériách sa uskutočňovali zasvätenia, ktoré mali za cieľ usmrtiť časom každé duševné hnutie, a tým aj samostatnosť ja.