Peniaze ako realizovaný duch

Peniaze sú vonkajším spôsobom vyjadrenou hodnotou, ktorá sa dosiahla deľbou práce a ktorá sa prenáša z jedného na druhého. Pri sledovaní deľby práce vidíme, ako sa objavuje kapitalizmus, a pri sledovaní kapitalizmu zase vidíme, ako sa, a to veľmi skoro, objavuje peňažné hospodárstvo. Peniaze sú vzhľadom k zvláštnym hospodárskym dejom abstraktum. Ak máte vo vrecku desať eur, môžete si za ne kúpiť práve tak dobre obed a večeru, ako si môžete kúpiť časť odevu. Pre peniaze je irelevantné, čo sa za ne získa, za čo sa vymieňajú. Pre jednotlivé hospodárske faktory, sú peniaze prvkom absolútne ľahostajným. Preto sa ale peniaze stávajú výrazom, prostriedkom pre ducha, aby zasiahol do hospodárskeho organizmu, ktorý sa nachádza v deľbe práce.

Pokiaľ nie sú vytvorené peniaze, nie je vôbec možné, aby duch zasiahol do hospodárskeho organizmu, ak hovoríme o deľbe práce. Môžeme teda povedať, že to, čo je v hospodárskom stave pôvodne pohromade, čo prácou dosahuje vo svojom egoizme každý jednotlivec, je rozdeľované na celok. Tak je to v deľbe práce. V kapitále sú jednotlivosti opäť zhrnuté dohromady k jednému celkovému procesu. Tvorba kapitálu je syntéza. Tak sa ten, kto sa týmto spôsobom objavil ako tvorca kapitálu, kto tým, že sa nutne objavili peniaze, môže práve svoj kapitál premeniť na kapitál peňažný, stáva požičiavateľom pre toho, ktorý nemá nič iné ako ducha. Ten prijme peniaze. To je ten skutočný reprezentant hospodárskych hodnôt vytvorených duchom.

Musíme sa na túto vec pozerať hospodársky. Akokoľvek môžu byť peniaze z náboženského a etického hľadiska zlou vecou, ​​v hospodárskom zmysle sú duchom pôsobiacim v ekonomickom organizme. Čiže v hospodárskom procese musia byť peniaze vytvorené, aby duch vôbec mohol pokračovať z východzieho bodu, kde sa obracia len k prírode. Zostal by v primitívnych pomeroch, keby sa používal iba na prírodu. On sa musí realizovať ako peniaze, aby aj duchovným vymoženostiam umožnil vstúpiť do hospodárskeho procesu. Peniaze sú realizovaným duchom. Hneď sa však do toho pridá opäť niečo konkrétne. Peniaze sú spočiatku abstraktum, o ktorom sa dá povedať: Je jedno, či si za desať eur kúpim nejakú časť odevu, alebo si nechám ostrihať vlasy, pre tie peniaze je to ľahostajné. Ale ak sa vrátia peniaze k osobe človeka a tým k jeho duchu, v tom okamihu sa peniaze stávajú tým, čo je opäť vo svojej konkrétnej osobitnej skutočnosti hospodársky činné. To znamená, že duch je hospodársky činný v peniazoch. Tu však vzniká zvláštny vzťah. Ten, kto peniaze najprv zarobil, sa stáva požičiavateľom, veriteľom. Ten druhý, ktorý peniaze dostane, ktorý má iba toho ducha, sa stáva dlžníkom. Tu máme ten vzťah medzi dvoma ľuďmi. Ten istý vzťah sa však môže vytvoriť aj tým, že požičiavateľom sa stane väčší počet ľudí, ktorí tomu jednému dajú práve svoje prebytky, takže on teraz svojím duchom vytvorí ešte vyššiu syntézu, zostáva však dlžníkom. Tento človek pracuje na pôde, ktorá sa emancipovala voči prírodnému základu, lebo dokonca aj to, čo ešte dostáva od kapitalistov samotných, nie je u neho vôbec ničím, veď on to musí za nejaký čas zase vrátiť, nepatrí mu to. On vlastne len na jednej strane pracuje v rámci hospodárstva ako dlžník a na druhej strane v rámci toho istého hospodárstva ručí ako duchovný tvorca. Je to dokonca možno jeden z najzdravších vzťahov – na to musíme vziať ohľad zvlášť v sociálnej otázke – keď pracujúci duchom pracuje pre ľudskú spoločnosť vďaka tomu, že mu táto spoločnosť tiež na to dá peniaze.