Práca nie je tovar

Ak človek patrí k sociálnemu organizmu, nepracuje sám pre seba. Žiadna práca, ktorú človek vykonáva, nikdy nemôže pripadnúť jemu, ani v podobe jej skutočného výnosu, ale môže byť vykonávaná len pre druhých ľudí. A to, čo vykonávajú druhí ľudia, musí prospievať nám. Nie je to žiadny eticky požadovaný altruizmus, ktorý žije v týchto veciach, ale je to jednoducho sociálny zákon. V obehu ľudskej činnosti nemôžeme pôsobiť inak (rovnako ako nemôžeme viesť inak svoju krv), než tak, aby naša činnosť prospievala všetkým ostatným a činnosť všetkých ostatných prospievala nám, aby naša vlastná činnosť nikdy nepripadala nám samotným. Akokoľvek to znie paradoxne, ak budete skúmať, akým skutočným procesom obehu prechádza v sociálnom organizme ľudská práca, zistíte, že ​​vychádza z človeka, prospieva ostatným, a to, čo majú z pracovnej sily jedny, je výsledkom pracovnej sily druhých. V sociálnom organizme môže človek žiť zo svojej vlastnej práce práve tak málo, ako nemôže ani sám seba zjesť, aby sa uživil.

Hoci je tento zákon v podstate veľmi ľahko zrozumiteľný, môžete namietnuť: Ak som krajčír a medzi šatmi, ktoré zhotovujem pre druhých, urobím raz aj oblek pre seba, potom som predsa vynaložil svoju pracovnú silu na seba samého! To je len klam, ako sa o klam jedná vždy, ak sa domnievam, že výsledok mojej práce pripadá mne. Keď si zhotovujem kabát, nohavice a podobne, nepracujem v skutočnosti pre seba, ale vytváram si možnosť pracovať ďalej pre ostatných. To je funkcia, ktorú ľudská práca v sociálnom organizme má čisto pôsobením sociálneho zákona. Kto sa proti tomuto zákonu prehrešuje, pracuje proti sociálnemu organizmu. Preto človek pracuje proti sociálnemu organizmu, ak ďalej uskutočňuje to, čo vzišlo v živote v novodobých dejinách, keď sa proletársky robotník necháva žiť z výnosu svojej pracovnej sily. Lebo to nie je pravda, je to sociálnymi pomermi maskovaná, realizovaná nepravda, ktorá zhubne preniká do hospodárskeho života. To však možno v hospodárskom živote upraviť len vtedy, ak sa bude hospodársky život rozvíjať samostatne a popri ňom sa bude pomerne samostatne rozvíjať politický život, teda štátny život v užšom zmysle, ktorý bude hospodárskemu životu neustále brať možnosť, aby ľudskú prácu smeroval sám na seba. V právnom systéme bude v správnom sociálnom porozumení zabezpečované, aby ľudská práca získavala tú funkciu, ktorú musí získavať podľa pravdivého priebehu života v sociálnom organizme.

Hospodársky organizmus má vždy tendenciu spotrebovávať pracovnú silu človeka. Právny život musí pracovnej sile neustále prideľovať jej prirodzené altruistické postavenie, a vždy znovu bude nutné, aby sa prostredníctvom konkrétneho demokratického zákonodarstva hospodárskemu životu odoberalo to, čo chce realizovať v nepravde, a aby sa ľudská pracovná sila cestou verejného práva stále znovu vyrvala z pazúrov hospodárskeho života. Rovnako ako musí spolupôsobiť obyčajná tráviaca sústava s dýchacou a obehovou činnosťou, pričom obiehajúca krv prijíma to, čo sa vloží do tráviacej sústavy, musí vedľa seba a na seba navzájom pôsobiť to, čo sa odohráva v hospodárskom živote, a to, čo sa odohráva v živote právnom, inak neprospieva ani jeden ani druhý. Obyčajný právny štát, ak sa chce stať hospodárom, ochromuje hospodársky život, hospodársky organizmus, ak si chce podrobiť štát, usmrcuje systém verejného práva, jeho život.