Dva druhy zážitkov

Život sa rozpadá na na také zážitky, ktoré sú prísne podmienené predchádzajúcimi príčinami, karmou, a na také, ktoré nie sú podmienené karmou, ale novo vstupujú do nášho života. Človek neustále obohacuje svoj život tým, čo nie je podmienené predchádzajúcimi príčinami, čo prežíva tým, že má k veciam určitý vzťah. Ak prejdeme vývoj človeka, ako vyvinul cez starý Saturn, Slnko a Mesiac až do dnešného zemského vývoja, tak zistíme, že na Saturne ešte nemohla byť reč o tom, že si človek mohol vytvárať svoje vzťahy. Bola tu iba nevyhnutnosť. Tak to bolo na Slnku a tiež na Mesiaci a ako to bolo s človekom na Mesiaci, tak je to dnes ešte so zvieraťom. Zviera prežíva len to, čo je podmienené predchádzajúcimi príčinami. Úplne nové zážitky, ktoré nie sú podmienené predchádzajúcimi príčinami, má len človek. Preto je len človek v pravom zmysle slova schopný výchovy. Jedine človek pripája stále niečo nové k tomu, čo je karmicky podmienené. Až na Zemi nadobúda človek možnosť pripojiť k tomu niečo nové. Na Mesiaci nebol jeho vývoj ešte tak ďaleko, žeby bol mohol pripojiť niečo nové k tomu, čo bolo v jeho vlohách. Tu bol na stupni zvieracieho vývoja, hoci nebol zviera. Bol podmienený vonkajšími príčinami v tom, čo zamýšľal. Ale je to aj dnes do určitého stupňa, lebo do človeka sa len pomaly dostávajú tie zážitky, ktoré sú slobodné. A vnikajú do neho tým viac, čím vyššie človek stojí na stupni vývoja.

Zem bude vystriedaná Jupiterom, Venušou a Vulkánom. Počas tohto vývoja bude množstvo zážitkov človeka, ktoré prežil z predchádzajúcich príčin, neustále väčšie a väčšie, jeho vnútro bude bohatšie a bohatšie. Stále menší význam bude mať to, čo si priniesol zo starých príčin z doby Saturnu, Slnka a Mesiaca. Vyvíja sa z predchádzajúcich príčin, zbavuje sa toho. A až človek dospeje so Zemou na Vulkán, potom sa zbaví všetkého, čo prijal počas vývoja Saturnu, Slnka a Mesiaca. To všetko odhodí.

Počas saturnskej doby dostal človek vlohu pre svoje fyzické telo, postupne ho vytvoril, na Slnku éterické telo, na Mesiaci astrálne telo, na Zemi ja. Vytvára ich postupne. Ale stále viac vyvíja v tomto ja nové zážitky a odsúva to, čo zdedil, čo mu bolo dané skôr Saturnom, Slnkom a Mesiacom. A nastane čas - to je doba vývoja na Venuši - keď človek odhodí všetko, čo mu dali bohovia slnečného, ​​mesačného a prvej polovice zemského vývoja. A nahradí všetko postupne tým, čo prijal zo vzťahov, čo tu pred tým nebolo. Človek teda nebude môcť prísť na Venušu a povedať: Teraz je vo mne ešte všetko to z vývoja Saturnu, Slnka a Mesiaca, lebo to všetko už odhodil. A na konci svojho vývoja ponesie to, čo nedostal, ale čo si sám vypracoval, čo vytvoril z ničoho. Bohovia nám dali vlohu k tomu, čím sa máme stať, a z tejto vlohy si máme vytvoriť novú bytosť.