Kyklopské oko

Zrak vníma pomocou svetelného éteru okolité predmety. Bola ale doba, keď okolo nás bolo temno. Prenesme sa späť do doby, kedy človeku práve vzišiel zrak a mohli sme vnímať okolitý svet. Pred tým nebolo ešte oko otvorené navonok. Myslime si tú istú silu, ktorú prijíma oko zvonku v svetelnom étere, vyliať z vnútra navonok, prúdiaca navonok v opačnom smere cez oči. Keby to tak bolo, osvetľovala by bytosť svoje okolie. Toto existovalo v určitej dobe, keď mali ľudia kyklopské oko (jedno oko). Žiarenie bolo vyvolávané pomocou svetla navonok prúdiaceho. Prúdilo z vnútra von. Človek osvetľoval vtedy - ako mnohé morské zvieratá ešte dnes - predmety okolo seba aj svoje vlastné telo. Vtedy nemal človek ešte žiadne vedomie seba. Bol vtedy len prostriedkom pre príslušné božstvo, aby mu osvetľoval svet. Božstvo nemalo iný prostriedok vidieť predmety okolo, než oči ľudí.

Keď človek nemal ešte žiadny rozum, bolo možné, aby ním aktívne svetlo božstva prechádzalo a osvetľovalo predmety. Bol prostredníkom pre božstvo, ktoré chcelo osvetliť pevne ohraničené predmety. Tým, že svetlo prechádzalo človekom, bol on sám utváraný. Predtým než ním svetlo prechádzalo, nepotrebovalo božstvo ešte svetlo, pretože predmety ešte neboli pevné, ale tekuté. To je stav, ktorý popisuje biblia: "A tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami". Svet bol vtedy vodou, tiež zlato a striebro a iné kovy boli ešte tekuté. A keď vo vnútri vôd vznikali pevné predmety ako ľadové čiastočky, tak sa vyčleňoval človek a svetlo sa stalo nutným. Boh povedal: "Buď svetlo, aj bolo svetlo", a vtedy dostal človek tiež svoju podobu. To je čas, kedy je sem vnorený svetelný éter a oddeľujú sa pevné časti: "Boh urobil pevnú hmotu". Predtým bolo všetko tekutou substanciou.