Zmysel života

Kedysi sa vyskytovalo vo vývoji božské vedomie vo svojej nezmerateľnosti. Tým sa dostávame na začiatok bytia. Toto božské vedomie vytváralo predovšetkým obrazy. Obrazy sa od božského vedomia líšia tým, že ich je veľa, zatiaľ čo božské vedomie je len jedno. Ďalej tým, že tieto obrazy boli bezobsažné, zatiaľ čo božské vedomie bolo obsahovo plné. Takže obrazy tu existovali najskôr ako mnohosť, potom však aj prázdne, tak, ako my sme mali prázdne ja voči božskému ja, naplnenému celým svetom. Toto prázdne ja však utvorilo javisko, kde sa neustále spájajú božské obsahy, ktoré sa delia na dva polárne tábory. A tým, že prázdne vedomie vytvára neustále vyrovnanie, vypĺňa sa čoraz viac tým, čo pôvodne bolo obsiahnuté v božskom vedomí. Vývoj teda pokračuje dopredu, tak, že jednotlivé vedomie je vyplnené tým, čo malo na začiatku božské vedomie ako obsah. Dochádza k neustálym vyrovnávaniam v individualitách.

Božské vedomie to nepotrebuje k svojej vlastnej dokonalosti, k svojmu vlastnému vývoju. Má v sebe všetko. Avšak božské vedomie nie je sebecké. Želá nekonečne veľkému počtu bytostí ten istý obsah, ktorý má samo. Preto musia však tieto bytosti najprv získať celok, takže majú božské vedomie v sebe a božské vedomie sa tým zmnohonásobí. Vo veľkom počte sa potom javí, čo kedysi bolo jednotou na začiatku svetového vývoja a čo v budúcnosti opäť odpadne cestou zbožštenia jednotlivých vedomí.