Ďalšie témy
Veky
Zostavenie vekov
- 1) Zlatý vek Krtajuga asi 20 000 rokov
- 2) Strieborný vek Trétajuga asi 15 000 rokov
- 3) Železný vek Dváparajuga asi 10 000 rokov
- 4) Temný vek Kalijuga asi 5 000 rokov
- 5) náš vek obsahuje budúcich 2 500 rokov
Kedysi existovala doba, keď bol človek zvrhnutý do hmotného bytia luciferskými bytosťami, ale nie tak ďaleko, aby v ňom božský vplyv silne nepôsobil. Táto doba sa v starých časoch vývoja nazývala zlatým vekom. Tento zlatý vek v orientálnej filosofii bol označovaný ako Krtajuga, trval najdlhšie zo všetkých vekov. Po tomto zlatom veku nastáva tzv. strieborný vek. Vtedy bol už človek hlbšie vo fyzickom svete. Ani teraz neboli brány do duchovných svetov ešte úplne uzavreté. Človek mal ešte silnejšie momenty, v ktorých ako pri snívaní jasnovidne pozoroval za svojími inštinktami pôsobenie bohov. V tomto striebornom veku sa síce človek nemohol nazývať spoločníkom božím, napriek tomu však pozoroval, že za ním bohovia stoja. Orientálna filozofia tu používa výraz trétajuga. Potom nastáva vek, ktorý siaha až do našej poatlantskej doby a svojimi poslednými výbežkami siaha až do historických čias, keď ešte stále boli ľudia obdarení starým snivým jasnozrením. Ale vedomie o tom, že ľudia vyšli z duchovných svetov, je v tejto dobe už len akousi spomienkou, ktorá zostala z predchádzajúcich inkarnácií. Bolo to tak, ako by ste si teraz spomínali na svoju mladosť, detstvo a prítomnosť. V detstve sme svoje zážitky prežívali bezprostredne. Takto ľudia ešte vo veku trétajugy bezprostredne prežívali impulzy božsky duchovného sveta.
V nasledujúcom veku, ktorý sa nazýva železným vekom, bolo prežívanie duchovného sveta už len spomienkou. Dalo by sa to porovnať s tým, keď dospelý človek pozoruje svoje detstvo, ale povie si: Veď som svoje detstvo prežil, to nie je len sen! Tak tomu bolo v treťom veku. Ľudia vtedy vedeli: V skorších dobách sme prežívali súvislosť s božstvom, ale teraz je tu toto spojenie len ako spomienka. Tento železný vek označuje orientálna filosofia ako dváparajugu. Potom nastáva vek, kedy sa spomienky na božsky duchovný svet strácajú, keď je človek so svojím nazeraním a poznávaním úplne vysadený do vonkajšieho fyzického sveta. Tento vek začína asi r. 3101 pr. Kr., a tiež sa používa výraz kalijuga, temný vek, pretože človek stratil všetku súvislosť s duchovnými svetmi a úplne zrástol s fyzickým svetom. Tieto pojmy sú teraz používané na menšie obdobia, ale môžu sa tiež použiť na väčšie obdobia. Hovoríme teda o koncepcii zodpovedajúcej menším obdobiam. Vtedy sa pripravuje epocha, v ktorej budú ľudia odkázaní pozorovať len to, čo ako závoj skrýva božsky duchovný svet, kedy budú zmyslovo vnímať iba hmotu. Na začiatku kalijugy ešte početní ľudia môžu nahliadnuť do božsky-duchovných svetov, alebo si na ne spomínajú, ale pre bežné, normálne ľudstvo začína čas, kedy sa vníma len zmyslovo fyzické. Bola to doba najhlbšieho zostupu. Vzostupný impulz, Kristov impulz v kalijuge, v temnom veku tak vedie k opätovnému vykúpeniu. V r. 1899 po Kr. temný vek skončil.