Človek

Fyzický svet je plodom morálneho sveta
Význam života vo fyzickom svete

4. Zemský stav

Po zduchovnení predchádzajúceho mesačného stupňa nasledovalo najskôr v metamorfóze trojo opakovanie predchádzajúcich stavov: saturnského - tzv. polárna doba, slnečného - hyperborejská epocha a mesačného - doba lemurská. Až v 4. období, zvanom atlantskom, zhusťuje sa Zem do pevnej substancie, čo platí i pre fyzické telo človeka, do ktorého vstupuje i jeho duchovný článok - ja. Jeho vedomie sa postupne rozjasňuje v dnešné bdelé predmetné vedomie. Na Zemi bolo predkovi človeka, pozostávajúcom z fyzického, éterického a astrálneho tela včlenené ja. Tým dosiahlo fyzické telo svojho štvrtého stupňa dokonalosti, éterické telo tretieho a astrálne telo druhého. Ja stojí na prvom stupni svojho bytia.

Až na Zemi sa objavila ríša nerastná. V čase, keď dnešní ľudia začínali prežívať svoj stupeň človečenstva, vyrazili zo zemského svetového telesa, ktorého substancia bola teraz vývojovo niečo medzi substanciou Mesiaca a dnešnou nerastnou substanciou, ríša nerastná. A o tomto okamihu je jedinečným spôsobom hovorené v Jánovej Apokalypse: "Bolo aj pred tým trónom more sklenené, podobné krištáľu." Toto sklenené more nám naznačuje vznik nerastnej ríše v jej prvej podobe.

Náš pozemský vývoj spočíva na dvojitom: našej Zemi predchádzalo to, čo nazývame kozmom múdrosti. A pred tým tu bolo to, čo nazývame kozmom sily. Zem teda prevzala ako dedičstvo z predchádzajúcich vývojových stavov, zo starého Mesiaca a zo starého Slnka - múdrosť a silu. Uvidíme, ako v našom pozemskom vývoji sa to tiež vyjadruje tým, že prvú polovicu pozemského vývoja nazývame po zástupcovi slnečnej sily, Marsovi. Mars je v našom pozemskom vývoji tým, čo vštepilo Zemi železo, v Marsovi vidíme darcu sily. A v tom, čo ovláda druhú polovicu pozemského vývoja, vidíme zástupcu starého mesačného vývoja, Merkúra, ktorý do Zeme vkladá staré dedičstvo Mesiaca, múdrosť. Vývoj Zeme sa teda skladá z vývoja Marsovho a Merkúrovho. Zem prevzala ako dedičstvo dve mocné, mohutné sily. Zem sama má k tomu pripojiť lásku - ako svoje poslanie. Táto láska sa má veľkolepo prejaviť ako výsledok pozemského vývoja.