5. Jupiter

Nebeský Jeruzalem Jánovej Apokalypsy. Vyvinie sa na ňom duchovné ja. V jupiterskom stave bude niečo, čo bolo predurčené už mesačným vývojom. Nové v ňom bude to, čo vchádza do celého vývoja až díky pozemským procesom. Do tejto budúcej formy neustále prúdi to, čo je vistom zmysle účinkom toho, čo sa deje na Zemi. V tejto budúcej forme máme preto pred sebou to, čo sa má stať z našej Zeme.

Jupiter bude vyzerať tak, akým ho človek môže urobiť, keď ho zostaví zo svojich vlastných tiel. Jupiter predovšetkým dostane svoju formu od toho, čo človek urobil sám zo seba. Predstavte si, že všetky telá, ktoré sa vytvorili, sa spoja v jednu jedinú svetovú guľu, a to bude Jupiter. Vo svojej duši máte ako vlohu zárodok podoby Jupitera, síl, ktoré bude v sebe raz obsahovať. A z Jupitera sa budú rodiť jupiterské bytosti. Tak pripravuje dnešný človek zrodzovanie jupiterských tiel.

Čo teda musí človek robiť, aby budúcemu vteleniu Zeme dal vhodnú formu? Musí sa starať o to, aby práca, ktorú teraz môže vykonávať vedome, pokračovala po spôsobe Kristovom, aby éterické telo, ktoré bude obrazom tejto práce, sa vhodným spôsobom vžívalo do preduchovnelej Zeme. Všetky časti tohto tela budú také, akými ich človek urobí. Čo človek urobí zo svojho fyzického tela, to vnesie do tejto zduchovnelej Zeme, a to, čo sa z toho utvorí, bude základom jeho ďalšieho vývoja. Ako sa vaša dnešná duša vyvíja vo vašom dnešnom tele, ktoré ste zdedili z Mesiaca, tak sa bude budúca duša vyvíjať v tom, čo sami urobíte zo svojho tela. Preto označujeme telo ako to, čo odieva, zahaľuje dušu a ja, ktoré v ňom prebýva, je chrám jástva, ktoré sídlí v jeho vnútri, chrám živého božstva v človeku, chrám Boha. Keď teda utvárate toto telo, staviate budúci chrám - nové vtelenie Zeme.

Ak vytvárate správne ľudské telo, budujete tým v správnej miere Jupiter. Čo sa teda musí objaviť až Zem dospeje k svojmu cieľu? Chrám duše, harmonický vo všetkých rozmeroch. Preto sa zasvätencovi ukladá, aby tento chrám, ktorý človek postaví, preskúmal. Že duša urobila to, čo je správne, vyjaví sa tým, že tento chrám Boha bude merať: "A bola mi daný trstina podobná prútu a anjel povedal: Vstaň a zmeraj chrám Boží aj oltár a spočítaj tých, ktorí sa modlia v ňom. Ale vonkajší chrámový dvor vynechaj!" (Zjavenie Jána 11,1) To znamená: Z chrámu sa musí odstrániť všetko, čo tu slúžilo k príprave. Človek musel napred mať telo fyzické a éterické, aby v nich mohol pracovať. Toto fyzické a éterické telo sú vonkajším dvorom: tie musia odpadnúť. Človek podrží len to, čo vytvoril sám. To je chrám, v ktorom majú prebývať nové bytosti v čase jupiterského bytia.

Na Jupiteri sa nám dostane viac vyvinuté psychické ústrojenstvo.

Dva stavy u dnešného človeka, kedy v jednom z nich je ešte prítomné staré mesačné vedomie a v druhom už nové vedomie jupiterské, to je pocit hanby a pocit strachu. V pocite hanby, kedy je krv hnaná do periférie tela, doteraz žije posledný zvyšok mesačného vedomia a v pocite strachu, kedy krv prúdi k srdcu, aby tam našla pevný stred a posilnila tak človeka voči vonkajšiemu svetu sa ohlasuje vedomie jupiterské. Je to najvnútornejšia sila Ja, ktorá to spôsobuje. Táto sila Ja, pôsobiaca na krv, musí byť stále uvedomelejšia a silnejšia a na Jupiteri potom bude človek schopný viesť svoju krv úplne vedome do svojho stredu a posilňovať sa tým. Čo je však na tom dnes neprirodzené a škodlivé, je pocit strachu, ktorý je s týmto prúdením krvi spojený. Tak tomu v budúcnosti už nesmie byť, pôsobiť tu musia len sily Ja, bez strachu.

V priebehu ľudského vývoja sa k nám vonkajší svet stavia stále nepriateľskejšie. Musíme sa viac a viac učiť stavať svoju vnútornú silu proti naliehajúcemu vonkajšiemu svetu. Strach pritom ale musí zmiznúť. A zvlášť potom u toho, kto prechádza ezoterným školením, je nevyhnutné, aby sa zbavil všetkých pocitov strachu a obáv. Strach má isté opodstatnenie iba tam, kde nás upozorňuje, že si máme dodať silu; všetky neprirodzené pocity strachu, trýzniace človeka, však musia bezo zvyšku zmiznúť.

Čo by si potom človek počal, keby mal pocity strachu a obáv a nastúpilo by jupiterské vedomie? Vonkajší svet tam bude voči nemu oveľa, oveľa nepriateľskejší a hroznejší než dnes. Človek, ktorý tu neodvykne strachu, sa tam bude pohybovať od jedného hrôzostrašného zdesenia k druhému. Už teraz sa tento stav vo vonkajšom svete čím ďalej viac pripravuje. A ešte zreteľnejšie sa to človeku ukáže v strašnej dobe, ktorá vypukne za vlády Orifiela - Saturnu. Orifiel sa ujme vlády v 23 storočí.

Tu sa človek musí naučiť pevne stáť! Naša dnešná kultúra sama vytvára strašných netvorov, ktoré budú človeka ohrozovať na Jupiteri. V obrovských strojoch, aké dnes ľudská technika so všetkým svojim dôvtipom konštruuje si človek vytvára démonov, ktorí proti nemu budú raz besnieť. Všetko, čo si dnes človek stavia v podobe technických zariadení a strojov, získa v budúcnosti život a strašným spôsobom sa postaví proti človeku. Všetko, čo je vytvorené čisto na princípe prospešnosti, na základe individuálneho alebo spoločného egoizmu, bude raz nepriateľom človeka. Príliš sa dnes pýtame na prospešnosť toho, čo robíme. Ak chceme skutočne pomôcť vývoju, nesmieme sa pýtať na prospešnosť, ale na to, či je niečo krásne a ušľachtilé. Nemáme konať podľa princípu prospešnosti, ale z čírej radosti z krásy. Všetko, čo dnes človek vytvára, aby uspokojil svoju umeleckú potrebu, z čírej lásky ku kráse, aj to v budúcnosti ožije a bude to prispievať k jeho vzostupnému vývoju. Je však hrozné, keď dnes musíme prihliadať tomu, koľko tisíc ľudí je už od raného detstva vedené tak, že nepoznajú inú činnosť než tú, ktorá slúži materiálnemu prospechu, ako sú po celý svoj život odrezaní od všetkého krásneho a umeleckého. V tých najchudobnejších ľudových školách by mali visieť tie najnádhernejšie umelecké diela; to by v ľudskom vývoji prinieslo nekonečné požehnanie.

Človek je sám strojcom svojej budúcnosti. Môžeme si urobiť približnú predstavu, aké to bude na Jupiteri, keď si uvedomíme, že dnes neexistuje nič absolútne dobré ani absolútne zlé. V každom človeku je dnes zmiešané dobro a zlo. Dobrý človek si vždy musí povedať, že v sebe má len o niečo viac dobra ako zlý človek, ale že vôbec nie je absolútne dobrý. Na Jupiteri však už nebude dobro a zlo premiešané a ľudia sa budú deliť na úplne dobrých a úplne zlých. A všetko krásne a ušľachtilé, čo dnes pestujeme, slúži k posilneniu dobra na Jupiteri, naopak všetko, čo sa deje len z hľadiska egoizmu a prospešnosti, posilňuje zlo. Aby bol človek schopný obstáť pred budúcimi zlými mocnosťami, musí dostať do rúk najvnútornejšiu silu svojho Ja, musí dokázať vedome regulovať krv tak, aby ho posilňovala voči zlu, ale bez akéhokoľvek strachu. Silu, ktorá ženie krv do vnútra, potom musí mať vo svojej moci. Stratiť však nesmie ani onú druhú schopnosť, schopnosť nechávať krv prúdiť zo srdca k periférii.

Jupiterský stav bude totiž v istom zmysle znamenať aj návrat k starému mesačnému vedomiu. Človek sa opäť dostane do harmónie s veľkými zákonmi sveta a bude sa s nimi cítiť v jednote. Opäť dosiahne schopnosti splývať so svetovými mocnosťami, nie však matne a nevedomky ako na Mesiaci, na Jupiteri si vždy bude uchovávať svoje jasné denné vedomie a sebavedomý pocit Ja, a napriek tomu bude žiť v harmónii so silami a zákonmi sveta. Disonancia sa potom rozplynie v harmónii. A aby mohol takto vplynout do harmónie vesmíru, musí sa naučiť vedome vyžarovať zo srdca najvnútornejšiu silu svojho Ja. Musí teda dokázať vedome sústreďovať vnútorné sily svojej krvi, keď sa pred neho postaví nepriateľ, a musí ich vedieť tiež vedome vyžarovať. Jedine vtedy dokáže obstáť v budúcich pomeroch.

Ten, kto usiluje o vnútorný vývoj, musí už dnes začať s učením sa tomu, ako tieto sily dostávať zvoľna viac a viac do svojej moci. Robí to tak, že sa učí vedome vydychovať a nadychovať sa. Keď sa človek nadychuje, vstupujú tým do činnosti sily Ja, ktoré ho spájajú so silami kozmu, sily, ktoré vyžarujú zo srdca von. A keď človek vydychuje a keď zadrží dych, vstupujú do činnosti tie sily Ja, ktoré spejú k stredu, k srdcu a tam mu vytvárajú pevné centrum. Keď žiak v tomto zmysle vedome vykonáva svoje dychové cvičenia, už dnes sa učí stávať sa postupne pánom nad silami svojho Ja. Nech si však nikto nemyslí, že môže také cvičenia vykonávať samostatne, pokiaľ k tomu zatiaľ nedostal pokyn. Každý ho dostane v pravý čas. Ale ani pre toho, kto zatiaľ žiadne také cvičenia nevykonáva, nie je nikdy príliš skoro na to, aby sa zoznámil so zmyslom týchto cvičení a porozumel im. Neskôr potom pre neho budú o to plodnejšie.

Videli sme teda, že v pocite strachu sa už ohlasuje nové jupiterské vedomie. Ale vždy, keď sa budúci stav začne vyskytovať pred náležitou dobou, je predčasný a nie je na pravom mieste. To si uvedomíme na príklade. Keď sa nejaká kvetina, ktorá by podľa svojho druhu mala kvitnúť v auguste, privedie v skleníku ku kvetu už v máji, nedokáže už potom vytvoriť kvet v auguste, až príde jej skutočná doba kvetu; jej sily budú vyčerpané a ona už nebude zapadať do pomerov, do ktorých by potom mala prísť. A tiež v máji, keď ju vezmeme zo skleníka, bude musieť zájsť, pretože jednoducho nezapadá do prirodzených pomerov tejto ročnej doby. Úplne rovnako je to s pocitom strachu.