Možné zaostávanie vo vývoji v súčasnosti

Až do približne konca kalijugy nemožno hovoriť o tom, že ľudia mohli slobodne, samostatne voliť, a tým aj niečo zameškať. Preto prišla duchovná veda až prednedávnom, aby teraz ľudia vedeli, čo môžu zameškať, aby sa videlo, ako si ľudia nakladajú vinu, ak niečo zameškajú. Preto je duchovná veda zvestovaná teraz, pretože ľudstvo ju teraz potrebuje.

Predpokladajme, že nejaká duša, ktorá by dnes žila, žila tu už tiež v dobe starej egyptskej kultúry, v dobe starej indickej kultúry. Všetky duše, ktoré tu dnes žijú, žili mnohokrát na Zemi, žili tu za iných životných pomerov a žijú dnes zase, pretože to, čomu sa vtedy mohli na Zemi naučiť, čo mohli prežiť, to tu už dnes nie je a ony dnes môžu zbierať nové skúsenosti a poznatky. Predpokladajme človeka, ktorý napríklad v starom Egypte nepoužil svoje inkarnácie správne, nevstrebal to, čo sa vtedy na Zemi dalo vstrebať. Dajme tomu, že by premeškal zjednotiť so svojou dušou to, čo sa práve dalo v starom Egypte prežiť. To by zabránilo tomu, aby potom, až sa nabudúce narodí, priniesol si to, čo by potreboval, aby bol plnohodnotným človekom. To nemohli v nasledujúcich inkarnáciách len tak ľahko získať. Avšak, aby sme v neskoršom vtelení nemali zakrpatené duše, potrebujeme to, čo sme si ako schopnosti a sily mohli osvojiť v predošlej inkarnácii na základe vtedajších pomerov na Zemi. Sú veci, ktoré sa už nedajú dobehnúť, keď sa raz premeškajú.

Niekto si môže povedať: To nám ukazuje peknú perspektívu! Veď nemôžeme vedieť, či sme v predchádzajúcich vteleniach nepremeškali niečo veľmi dôležitého! Táto práve vyslovená pravda by mohla do našej duše vliať strašnú perspektívu a stať sa pre nás bezútešnou. Lebo keď sa už nedá dobehnúť, čo sme raz premeškali, potom musíme povedať: keď začnem akokoľvek pracovať na svojej duši, nič už to nepomôže, lebo nemôžem dobehnúť to, čo som premeškal, čo som do duše mohol vliať jedine snáď v starej indickej alebo egyptskej dobe. Táto neutešená perspektíva bola by tu, len keby to, čo bolo teraz vyvodené ako dôsledok, bolo dôsledkom správnym. Avšak nie je to správny dôsledok, lebo vec sa má inak. Je síce správne, že čo by si naše duše neosvojili v starej egyptskej či indickej dobe, to by dnes nemohli dobehnúť, to by bolo nemožné. Vec sa má tak, že teraz v našej dobe sú vôbec prvé inkarnácie človeka, v ktorých vedome vlastnou vinou môže niečo v tomto smere premeškať. A tak možno tiež vysvetliť, prečo teraz duchovná veda začína vo svete vystupovať: pretože až teraz začína pre ľudí možnosť niečo premeškať. Teraz musia tieto pravdy začať prenikať k ľuďom, pretože teraz začínajú pre človeka inkarnácie, u ktorých, keby neboli riadne použité, bolo by ťažšie na základe neskorších pomerov na Zemi dobehnúť to, čo tu chýba.

Záleží menej na jednotlivej inkarnácii, ale keď v našom veku, ktorý práve začal a potrvá dve až tri tisícročia, použijeme dvoch, troch inkarnácií tak, že nedostaneme to správne z toho, čo môžeme na Zemi získať, potom v nasledujúcich dobách premeškáme niečo dôležité. Preto teraz prichádza duchovná veda a hovorí ľuďom, ako je to dôležité, aby svojich inkarnácií správne používali. Prečo sa ľudia v skorších dobách nemohli dopúšťať týchto chýb? Preto, že človek sa vyvíjal od inkarnácie k inkarnácii tak, že v pradávnej minulosti bol sám príslušníkom duchovných svetov. To, aké dnes sú naše schopnosti predovšetkým obmedzením našich zmyslov na fyzický svet, to tu vždy nebolo. V skorších dobách mal človek stlmenú jasnozrivosť, mohol hľadieť do duchovných svetov. A táto jasnozrivosť bola stále silnejšia, čím viac sa vraciame do minulosti. Človek v týchto časoch vedel: pochádzam z duchovného sveta. A mal nielen toto abstraktné poznanie, ale vedel tiež, ako to v tomto svete vyzerá, poznal zákony duchovného sveta akoby na základe inštinktu, inštinktívne. Nakoľko naše duše boli ešte v spojení s duchovným svetom, používali svojich inkarnácií v podstate riadne. Pretože ľudia ešte súviseli s božsky-duchovnými svetmi, pôsobilo v nich toto poznanie a pod vplyvom starého poznania konali to, čo bolo správne.