Odumierajúce zlo ako potrava pre rastúce dobro

Čím viac svoje éterické telo osamostatňujeme, prežívame jednak že sa naše Ja rozpína ​​do diaľky, a jednak že svoje vnútro prežívame v osamelosti a v hĺbke potom nachádzame svoje druhé Ja, človek je vo svojej koži len ako v arche, v ktorej sa búrlivo dvíhajú a opadávajú duchovné sily, je to, ako by z nás naše myšlienky vystupovali ako postavy a stavali sa okolo nás. Prežívame potom svoje dobro a zlo: dobro tak, že ukazuje do budúcnosti a tam vedie rašiaci, akoby rastlinný život, zlo, ktoré nesmie prejsť až v čin, ale zostáva čisto myšlienkovej povahy, aby v budúcnosti slúžilo ako potrava dobra. Potrava pre naše tri ríše vznikla tým, že bytosti, ktoré na starom Mesiaci prechádzali stupňom človečenstva, meditatívne vedome prežívali svoje zlo, bez toho aby ich nechali stať sa činom. Zlo vzniklo na Zemi tým, že zaostalé mesačné bytosti, luciferské bytosti, nemeditovali svoje zlo na Mesiaci, ale teraz na Zemi a vštepujú ho človeku. A v tomto cítení duchovného zjednotenia s vecami sa nám tiež môže zvoľna objasniť, že pravé bytie vecí spočíva v tejto neviditeľnej, avšak reálne pociťovanej duchovnej atmosfére, zatiaľ čo to, čím sú veci hmotne, nám bude viac a viac odhaľovať svoj nereálny charakter.

Keď cítime v sebe akoby z nás vystávalo druhé Ja, ktoré je našim pravým Ja a ktoré musí dostávať väčšiu a väčšiu silu, potom, keď budeme v osamelosti sami seba preciťovať a sami v sebe získavať silu, pozvoľna - a mocnejšie ako kedykoľvek predtým - pocítime dobro v sebe a tiež zlo v sebe. Dobro v nás sa nám vyjaví tak, že budeme pociťovať, ako by rástlo - rástlo do ďalekej budúcnosti, kde prinesie plod, a budeme pociťovať, že sa zlo, ktoré v nás ešte je a ktoré si tiež v ideách dokážeme v duchu jasne uvedomiť, musí stáť potravou pre rastúce dobro. Budeme cítiť, že zlo je niečím odumierajúcim, kdežto dobro niečím rastúcim, budeme však tiež pociťovať, že silný rast dobra závisí na potrave, ktoré sa mu môže dostať odumieraním zla. Oboje v sebe musíme dokázať cítiť zároveň, dobro aj zlo, a súčasne vedieť, že zlo, ktoré si dokážeme čo do idey predstaviť, sa nikdy nesmie stať skutkom, že o ňom máme vedieť, ale nikdy ho nemáme] konať.

Z toho opäť vidíme, ako vážne je ezoterické školenie. Keď si totiž zreteľne uvedomíme možnosť zla v sebe, pristúpi k nám zároveň pokušenie, aby sme ho aj vykonali. A mali by sme vedieť, že s rovnakou istotou, s akou musíme spoznať možnosť zla v sebe a umožniť mu, aby sa stalo ideou pre silnejší rast dobra, musíme tiež vedieť, že nesmieme nikdy ani v najmenšom pripustiť, aby sa zlo stalo skutkom. Čo vidíme okolo seba v prírodných ríšach a čo nám ľuďom slúži ako potrava, je tu preto, že bohovia na starom Mesiaci mysleli zlo aj dobro, tak ako to teraz musíme urobiť aj my. Nerastná pôda poskytuje živiny rastlinstvu, rovnako tak sa v nás predstavy zla stanú pôdou, z ktorej sa živí dobro. Nerastná ríša vznikla tým, že Elohim na Mesiaci mysleli zlo, omyl, z toho vznikla hmota, nerastná ríša Zeme, a z tejto hmoty mohol Jahve urobiť človeka, dať mu hmotnú archu. Avšak to, že v našom pozemskom vývoji máme aj zlo v tejto podobe, ako zlé skutky a všetko, čo je zlé, pochádza od luciferských bohov, ktorí nemysleli zlo na Mesiaci (kde by to bývalo bolo namieste a bolo by sa to stalo potravou), ale na Zemi. A tak je myslenie zla luciferskými duchmi na Zemi podnetom ku zlým skutkom a omylom ľudí.