Rok 1250

Sme na Zemi, ktorá speje k rozpadu. Príde k tomu, že jazerá, rieky vyschnú. Intenzívne sa to prejavuje v malom od r. 1250. V 13. st. prestali Archai, zasahovať do diania na Zemi. Stiahli sa späť k činom vo vyšších svetoch. Preto odvtedy panujú iné zákony. Všetci pokročilí duchovia majú vo vesmíre svojich protivníkov, v tomto prípade zaostalých Duchov osobnosti. Títo zlí Duchovia osobnosti získavajú teraz pôdu. To súvisí so zmenou postavenia zemskej osy okolo r. 1250. Zem opisuje kužeľovitý pohyb. Od 5., 6. tisícročia pr. Kr. sa zemská os stále viac nakláňala. Nazýva sa to precesia, postup jarného bodu.

Od 13. st. vznikli ľudia, ktorí začali žiť plne v osobnosti. Celé dejiny boli preniknuté zlými Duchmi osobnosti. Človek bol posadnutý Duchmi osobnosti. Ľudia sa nemohli odpútať od svojej osobnosti, a odporujúce mocnosti postupne zmaterializovali zmýšľanie ľudí, ako to len bolo možné. Toto obdobie je za nami. Žijeme v dobe Archanjelov s myšlienkami, ktoré môžu zasahovať do oblastí, kde sú Archanjeli a ich protivníci. Protivníci Archanjelov už neprenikajú veľké osobnosti ako skôr Archai. Nie sú už žiadne osobnosti, ktoré ako Leonardo da Vinci sú v spojení s dobrými duchmi osobnosti, alebo ako pápež Alexander VI. v spojení so zlými. Dnes sa ľudia naháňajú za abstraktnými ideálmi. Dnes sú to viac idey, mienky, pocity, ktorými sú ľudia posadnutí protivníkmi Archanjelov.

Tak ľudia blúznia o abstraktných ideáloch, stávajú sa fantastami. Už nemilujú svoje večné ja, sú však hnaní svojimi chtíčmi a vášňami. Lipnú na pozemskej osobnosti. Dnes potrebujeme niečo iné než ľudia v stredoveku, ktorým stačila viera. 7-ročné dieťa potrebuje niečo iné ako človek starý 70 rokov. Duchovná veda nás môže vytrhnúť zo šablónovitosti, nesúcej nás pasívne, bez toho, aby sme sa stali bezmocnými. Vonkajšia trblietavá stavba našej civilizácie sa rozpadne. Umenie, vedy, všetko sa rozpadne. Čas a duch sú silnejšie než človek so svojimi prianiami. Duchovná veda je nutnosťou.