Vývoj duchovného Ja

Fyzické telo sa vyvinulo na Saturne, éterické telo na Slnku, astrálne telo na Mesiaci, a ja sa má vyvinúť na Zemi, a až do určitej výšky sa už na nej vyvinulo. Toho, čo sa nazýva duchovným Ja, premeneným astrálnym telom (schopnosti, aby človek v tomto duchovnom Ja - vo svojom astrálnom tele - úplne vedome pôsobil a pracoval), toho dosiahne veľký počet ľudí až na konci pozemského vývoja.

Naproti tomu musel človek počas nášho pozemského vývoja prejsť akousi prípravou, ktorá už počas pozemského vývoja umožňovala, aby napoly vedome a napoly nevedome pracoval na svojich troch nižších článkoch. Táto napoly vedomá a napoly nevedomá práca začala v lemurskom čase. Vtedy začalo ja pracovať v úplne temnom vedomí, a síce najskôr na tele astrálnom. Prvý plod premeny astrálneho tela, ktorý sa vtedy objavil na Zemi, nazývame dušou cítiacou. Potom počas atlantskej doby, keď bol vzduch presýtený parami, pracovalo ja za temného stavu vedomia na éterickom tele a vypracovalo to, čo nazývame dušou rozumovou, a od chvíle, keď z oblasti blízkosti dnešného Írska vyšiel veľký impulz, ktorý pudil národy zo Západu na Východ a previedol ich cez veľkú atlantskú potopu k našej novej kultúre, od začiatku poslednej tretiny atlantskej doby pracovalo ja nevedome na fyzickom tele. A vpracovávalo do neho to, čo nazývame dušou vedomou, čo človeku dalo vlohu, aby zo skupinovej duševnosti vyslobodil viac alebo menej sebavedomé ja, ktoré až objavením sa Krista nadobudlo veľký impulz k úplnej individualite. Až vtedy sa človek vlastne stal schopným k viac alebo menej vedomej práci na astrálnom tele. Vedome pracovať na svojom astrálnom tele sme začali až so vznikom kresťanstva na Zemi.

Keď hovoríme dnes o človeku, musíme teda povedať: človek vyvinul telo fyzické, éterické, astrálne, potom dušu cítiacu (kedysi za temného vedomia premenené telo astrálne), dušu rozumovú (v Atlantskom praveku temne premenené telo éterické) a dušu vedomú (telo fyzické, premenené v poslednej dobe atlantskej doby), takže sa postupne dopracoval k tomu, aby postupne vyvíjal duchovné ja. Dnes je u všetkých ľudí počiatok duchovného Ja už tu, niekto ho má viac, niekto menej. Mnohí musia ešte prejsť mnohými vteleniami, aby duchovné ja vyvinuli natoľko, že si uvedomia to, na čom vo svojej ľudskej bytosti pracujú. Ale až Zem dospeje k svojmu cieľu, až zaznie siedma trúba, potom nastane nasledovné: Čo bude fyzickým telom, rozpustí sa ako soľ v teplej vode. Ľudské duchovné Ja bude vyvinuté v tak vysokom stupni, že si človek bude stále znovu prednášať Pavlove slová: "Nie ja, ale Kristus vo mne koná všetko." Tak bude človek žiť. Tým rozpustí fyzický prvok svojej bytosti a zušľachtí éterickú časť svojej bytosti, takže bude môcť žiť na zastralizovanej Zemi.

Takto človek prejde ako nová bytosť do tejto preduchovnelej Zeme. V Biblii je to podivuhodne vyjadrené, keď sa nám hovorí, že všetko, čoho sa človek vo fyzickom tele dopracuje teraz, za trvania Zeme, je akoby sadbou, ktorá vydá plody, až sa Zem preduchovní. Pozri 1. Pavlova epištola Korintským 15,37: "Čo zasievaš, to nie je telo, ktoré má vzniknúť, ale holé zrno, na príklad pšeničné alebo iné a Boh mu dáva telo ako sám určil, a jednému každému zo semien jemu vlastné telo," - telo, ktoré je prejavom duševnosti, individuality. "Sú telá nebeské, a sú telá zemské, ale iná je sláva nebeských a iná zemských." Zemské telá budú rozpustené, nebeské telá sa objavia ako žiarivý obraz duše. "Čo sa rozsieva, je pominuteľné, a čo povstane - je nepominuteľné." Potom bude vzkriesené, čo je nepominuteľné. "Čo sa rozsieva je telo prírodné, čo povstane je telo duchovné." Duchovným telom nazýva Pavol éterické telo, keď sa všetko fyzické rozpustí a éterické telo vchádza do astrálnej Zeme. Pavol predvída neporušiteľné telo, ktoré nazýva telom duchovným.