Tyatíre

V tejto kultúrnej epoche sa objavuje samotný Vykupiteľ, Kristus Ježiš. Zboru v Tyatíroch sa ohlasuje ako Syn Boží, ktorý má oči ako plameň ohnivý, ktorého nohy sú podobné mosadzi. V tomto období človek zostúpil na fyzickú úroveň. Teraz nastalo obdobie, kedy sa božstvo samo stáva človekom, telom, osobou. Prišla doba, keď človek zostúpil až na stupeň osobnosti, keď sa v sochárskych dielach Grékov zjavuje zosobnené (personalizované) božstvo ako osobnosť, keď v rímskom občanovi vstupuje osobnosť na svetovú úroveň. Táto doba musela súčasne dostať impulz tým, že sa božstvo zjavuje v ľudskej podobe. Klesajúci človek mohol byť zachránený len tým, že samotný Boh sa zjavuje ako človek. "Ja som" alebo "ja" v astrálnom tele muselo dostať impulz Krista. "Ja" alebo "ja som", ktoré sa predtým prejavovalo iba v zárodku, to malo vstúpiť na vonkajšiu úroveň svetových dejín.

Syn Boží môže teda ako vodca budúcnosti povedať: "A všetky zbory (cirkvi) spoznajú, že ja som ten, ktorý vidí do vnútra i srdca človeka." (Zjv Jan. 2,23) Tu sa kladie dôraz na "ja som" , na štvrtý článok ľudskej bytosti. "Ako som ja prijal moc od svojho Otca, tomu, kto zvíťazí, dám mu rannú hviezdu." (Zjv Jan. 2,28) Čo tu znamená hviezda ranná? Zem prechádza bytím Saturna, Slnka, Mesiaca, Zeme, Jupitera, Venuše a Vulkánu. Zemský vývoj sa delí na obdobie Marsu a na dobu Merkúra, a to pre tajuplnú súvislosť, ktorá tu bola v prvej polovici vývoja Zeme - medzi Zemou a Marsom, a v druhej polovici medzi Zemou a Merkúrom. Preto tiež dosadzujeme na miesto Zeme (4. kozmický stav) aj meno Mars a Merkúr. Merkúr je teda nebeské teleso, ktoré v druhej polovici zemského vývoja vtláča Zemi svoj ráz, svoju silu. Merkúr je hviezda, ktorá predstavuje smerovú silu, ukazujúci cestu nahor, ktorú človek musí nastúpiť.

Tým prichádzame k miestu, kde sa musíme dotknúť malého tajomstva. V starších dobách sa niektoré veci nevyjadrovali priamo, ale bolo do nich vložené niečo, čo malo pravý stav vecí zahaliť (utajiť). Lenže stredoveká ezoterika si nevedela pomôcť inak ako hrubými prostriedkami, Merkúr nazvala Venušou a Venušu Merkúrom. Ak chceme hovoriť v zmysle ezoteriky, museli by sme podľa pravdy rannú hviezdu nazývať Merkúrom. "Tvojmu ja dal som smer nahor, k rannej hviezde, k Merkúru." V istých stredovekých knihách, ktoré skutočne postihujú stav vecí, uvidíte ešte, že vonkajšie planéty našej planetárnej sústavy sa vypočítajú takto: Saturn, Jupiter, Mars, Zem, a potom príde nie ako teraz Venuša, Merkúr, ale naopak: Merkúr, Venuša. Preto sa v Zjavení hovorí: "Ako som prijal moc od svojho Otca, a dám víťazovi rannú hviezdu".