Smyrna

Predstaviteľom druhého kultúrneho obdobia je cirkev v Smyrne. Túto obec oslovuje vodca ľudstva vo svojom druhom liste - obdobie praperzskej kultúry. Zmýšľanie tejto kultúry je nasledovné: Kedysi existoval boh svetla, ktorý mal nepriateľa, vonkajšiu hmotu, temného Ahrimana. Najskôr som bol spojený s duchom svetla, ktorý tu bol prvý. Potom som bol včlenený do sveta hmoty, do ktorého sa vsunula nepriateľská mocnosť - Ahriman. A teraz spolu s duchom svetla budem túto hmotu spracovávať a vštepovať jej ducha, potom po víťazstve nad zlým božstvom sa opäť objaví dobrý boh, božstvo svetla. "Ja som ten, ktorý je prvý a posledný, ten, ktorý zomiera v hmotnom živote a zasa ožíva v duchovnom vzkriesení." Tak čítame v druhom liste: "Toto hovorí ten prvý a posledný, ktorý bol mŕtvy a ožil." (Zjv Ján. 2,8).

Viedlo by príliš ďaleko, keby sme týmto spôsobom preberali každú vetu, ale predsa si ešte musíme podrobnejšie všimnúť vety, ktorá nám presne charakterizuje, ako sa má správať člen zboru v Smyrne, keď sa táto obec pretvorí v kresťanskom princípe. Tu sa hovorí, že smrťou dávame život, že to, čo je mŕtve, preduchovňujeme. Človek smrťou nezaniká. Keby zanikol, potom by bola pre človeka smrť udalosťou, ktoré ho vedie k duchovnému životu, v ktorom by nemohol nájsť plody tohto pozemského života. Predstavme si človeka, ktorý svoj život nevyužil tak, aby z neho vyťažil pravý úžitok (plody). Ten si neprináša do duchovného života žiadne plody. Ale v duchovnom bytí môže žiť len z týchto plodov. Keby si teda so sebou nepriniesol žiadne ovocie, tu by zažil druhú smrť. Tým, že spracováva toto zemské pole, tým je zachránený od druhej smrti. "Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí zborom:Kto zvíťazí, tomu druhá smrť neublíži." (Zjv Ján. 2,11).