Sardy

Kapitola tretia hovorí (Zjv Ján. 3,1): "Anjelovi zboru v Sardách napíš" (musíme tu pocítiť, že sa tu hovorí k nám), "toto hovorí ten, ktorý má sedem Božích duchov a sedem hviezd." Čo je týchto sedem duchov a sedem hviezd? Podľa apokalypsy je človek, ako sa nám tu javí, vonkajším prejavom siedmich ľudských článkov. Toto je oných sedem duchovných súčastí, do ktorých je božská podstata človeka rozložená ako do článkov svojho nositeľa. Týchto sedem princípov sa nazýva "sedem Božích duchov v človeku". A sedem hviezd, to sú ony hviezdy, podľa ktorých poznávame, čím človek dnes je a čím sa má stať v budúcnosti. Keď počítame postupné hviezdy, v ktorých vtelenie prebieha: Saturn, Slnko, Mesiac, Zem, Jupiter, Venuša a Vulkán - potom je to sedem hviezd, ktoré nám robia vývoj človeka zrozumiteľným.

Saturn dal človeku zárodok jeho fyzického tela, Slnko zárodok jeho tela éterického, Mesiac zárodok jeho tela astrálneho a Zem mu dala ja. V nasledujúcich troch stavoch: Jupitera, Venuše a Vulkánu sa vyvíja duchovná podstata človeka. Keď rozumieme volaniu ducha, ktorý má v ruke sedem hviezd a sedem duchov Božích, sedemčlánkovú prirodzenosť, potom v apokalyptikovom zmysle pestujeme duchovnú vedu. Pestovať duchovnú vedu neznamená nič iné ako vedieť, že sa tu poukazuje na piate vývojové obdobie ľudstva poatlantského času, vedieť, že v našej dobe, keď sme zostúpili hlboko do hmoty, musíme opäť vykročiť nahor do spirituálneho života, idúc za veľkou individualitou, ktorý je vodca oných sedem Božích duchov a sedem hviezd, aby sme sa na ceste vyznali.