Vývoj človeka v rôznych epochách

Ľudstvo poatlantskej doby, ak smieme tak povedať, sa stáva stále mladším a mladším. To znamená, že v prvej epoche poatlantskej doby, v takzvanej praindickej dobe, zostávali ľudia schopnými vývoja až do päťdesiatich rokov, prechádzali svoje vývojové štádiá až do svojich päťdesiatich rokov. Potom v čase staroperzskej epochy až do trochu nižšieho veku. A opäť do trochu nižšieho veku v čase egyptsko-chaldejskej epochy. Potom vstúpilo ľudstvo v grécko-latinskom čase do epochy, kedy je schopné vývoja už len do 28. - 35. roku života. A teraz stojíme v epoche, kedy ľudstvo tým, čo mu svet dáva, zostáva schopné vývoja už len do 27. - 28. roku života.

To, čo ľuďom môže poskytnúť ďalší vývoj, musí si vyťažiť zo spirituálnych impulzov. Potom dospeje ľudstvo, ktoré bude zostávať schopným vývoja dokonca už len do veku od 14. do 21. roku života. To bude v 6. poatlantskom období. A tak to pôjde ďalej. Ľudstvo bude, stávajúc sa starším, v tomto zmysle stále viac a viac mladnúť. To je určitá evolúcia ľudstva.