Syn človeka

sa nachádza v človeku so všetkým, čo si človek môže osvojiť z kultúry od chvíle, až po ktorú si dnes spomína. Prihliadnite k tomuto človeku - a teraz si predstavte všetko, čím by človek mohol byť skrze súvislosť s makrokozmom, keby sa k tomu pripojilo to, čo z makrokozmu preniká v prvých rokoch detstva. V prvých rokoch detstva nemôže to byť nič iného ako základ, pretože ešte tu nie je vyvinuté ľudské ja. Keby to ale vpadlo do vyvinutého ľudského ja, potom by sa stalo to, čo sa prvýkrát udialo v okamihu, keď do Ježiša vstúpil duch zhora skrze krst v Jordáne. Prvé nevinné vývojové stavy detstva sa zmiešali s ostatným človečenstvom.

Dôsledkom bolo, že keď sa tento nevinný život detstva chcel vyvíjať na fyzickej Zemi, bol schopný vyvíjať sa iba tri roky - ako sa všade vyvíja len tri roky - a potom skončil na Golgote, - nemohol sa zmiešať s tým, čím sa človek stane vo chvíli, až po ktorú si potom normálne spomína.

Ja vďačí za svoju existenciu fyzickému a éterickému telu, ktoré sa vytvorili postupne v priebehu zemského vývoja. Toto fyzické a éterické telo zo seba zrodilo to, čo sa za dňa ponára do fyzických zmyslov a pozerá sa von do fyzického sveta, čo však za noci upadá do stavu bezvedomia, pretože opustilo stav, v ktorom bolo predtým. Okultná terminológia nazýva to, čo dnes leží v posteli, vlastným pozemským človekom. To bol teda "človek". A to, v čom ja väzí vo dne v noci, čo sa ale zrodilo z tela fyzického a éterického, tomu sa hovorilo "dieťa človeka" alebo "syn človeka". "Syn človeka" - to je ja a astrálne telo, ako sa zrodili počas zemského vývoja z éterického a fyzického tela.

Prečo prišiel Kristus na Zem? Čo malo byť Zemi oznámené jeho impulzom? Tento "syn človeka", ktorý sa odpútal od lona božstva, ktorý sa vyslobodil zo súvislosti, v ktorej bol predtým, ale zato si vydobyl fyzické vedomie, má silou Kristovou, ktorý sa objavil na Zemi, dôjsť opäť k vedomia ducha. Nemá len vidieť fyzickými zmyslami vo fyzickom okolí, ale má mu svitnnúť vedomie božskej existencie silou jeho vlastnej vnútornej bytosti, o ktorej dnes nemá žiadnu vedomosť. Silou Kristovou, ktorý prišiel na Zem, má byť syn človeka zase povýšený k božstvu. Predtým mohli len vyvolení jednotlivci nahliadnuť do božského duchovného sveta spôsobom, ktorým to bolo možné pri zasvätení do starých mystérií. Pre takýchto vyvolených existoval za starých čias technický výraz. Tí, ktorí smeli nahliadnuť do božského duchovného sveta a stať sa jeho svedkami, boli označovaní názvom "hadi", to sú za starých čias tí ľudia, ktorí boli týmto spôsobom zasvätení v mystériách. Títo "hadi" boli predchodcami činu Kristovho. Mojžiš preukázal svoje poslanie tým, že pred svojím národom vztýčil symbol povýšenia tých, čo boli schopní nazerať do duchovných svetov: povýšil hada (4. Mojž.21, 8-9). Čím boli títo jednotlivci, tým sa mal stať silou Kristovou na Zemi ktorýkoľvek syn človeka. Kristus to vyjadruje v rozhovore s Nikodémom, keď hovorí:

A ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí povýšený byť syn človeka!(3,14)