Peter - skala

Kristus sa učeníkov pýta, aký panuje názor o tom, kto z ľudí minulého pokolenia, bol Synom človeka. A oni mu odpovedali: Eliáš, Ján Krstiteľ, Jeremiáš a ďalší proroci. Učeníci vedeli z poučnej sily, ktorej sa im dostalo od Krista, že títo vodcovia prijali do seba sily, ktorými vyspeli až k tomu, že v sebe nosili Syna človeka. A potom sa pýtal ešte na niečo iné. Chcel ich priviesť pozvoľna tam, aby porozumeli jeho vlastnej prirodzenosti, aby pochopili, čo znamená pre jástvo. To je v druhej otázke: "A čo myslíte, že ja som?" Toto "ja som" musí byť v každom jednotlivom prípade osobitne zdôraznené práve v Matúšovom evanjeliu. Tu dal Peter odpoveď v tom zmysle, že teraz označil Krista nielen za "Syna človeka", ale že ho označil za "Syna živého Boha". Aký je rozdiel medzi "Synom živého Boha" a "Synom človeka"? Táto otázka bola pre učeníkov ťažšia. V silách, ktoré doteraz vyvinuli, nebolo žiadnej schopnosti porozumenia pre to, čo mohlo dať odpoveď na otázku: "Čoho predstaviteľom som ja sám?" Tu sa poukazuje na to, že Peter odpovedal: Ty si Kristus, Syn Boha živého. To bola v tomto okamihu odpoveď, ktorá nevyšla z normálnych síl Petrovho ducha. A Kristus si musel povedať, pozerajúc sa na Petra: "Je to veľa (na Petra), že prišla z týchto úst taká odpoveď, ukazujúc takmer na najvzdialenejšiu budúcnosť!" Musel si Kristus povedať:" Z toho, čo vie Peter vedome, z toho to nevyšlo, tu hovoria ony hlbšie sily, ktoré existujú v človeku a ktoré si človek ešte len postupne uvedomuje.

Nosíme v sebe telo fyzické, éterické, astrálne a ja, vyvinieme duchovné ja, životného ducha a duchovného človeka premenou síl tela astrálneho, éterického a fyzického. Ale sily, ktoré raz vyvinieme vo svojom astrálnom tele v duchovné ja, sú v našom astrálnom tele už obsiahnuté, lenže ich tam vložili božské duchovné mocnosti, my sme ich nevyvinuli. A práve tak existuje už v našom éterickom tele božský duchovný životný duch. Preto hovorí Kristus, pozerajúc sa na Petra: "Čo žije v tvojom vedomí, to z teba nehovorilo, ale hovorilo tu niečo, čo vyvinieš až v budúcnosti, čo je síce v tebe, ale o čom ešte nič nevieš. Čo už existuje v tvojom tele a v tvojej krvi, to nemôže ešte hovoriť tak, aby sa to prejavilo slovami: "Ty si Kristus, Syn Boha živého", ale tu hovoria božsky duchovné sily, skryté hlboko pod prahom vedomia, najhlbšie sily, ktoré sú v človeku." Ono tajuplné vyššie v Petrovi, ktoré Kristus nazýva Otcom nebeským, sily, z ktorých je Peter síce zrodený, ale ktorých si nie je ešte vedomý, tie z neho prehovorili v tomto okamihu. Odtiaľ slová: "Nevnukol ti to človek z tela a krvi, ktorým teraz si, ale Otec v nebesiach."

Ale pri tom si musel Kristus povedať ešte niečo iné: V Petrovi mám pred sebou prirodzenosť, učeníka, ktorého celé ľudské zloženie je také, že silami, ktoré už jeho vedomie vyvinulo a celým spôsobom, ako pôsobí činnosť ducha, nie je v ňom rušená sila Otcova. Táto podvedomá ľudská sila je v ňom mocná, že na nej môže budovať, keď sa jej odovzdá. To je v ňom to dôležité. Čo je takto v ňom, existuje však aj v každom človeku, lenže to nie je ešte dosť uvedomelé, to sa vyvinie až v budúcnosti. Keď sa má ďalej vyvíjať to, čo mám ľudstvu priniesť, k čomu dávam podnet a ak má to ľudí preniknúť, musí sa to založiť na tom, čo tu práve povedalo v Petrovi: Ty si Kristus, Syn Boha živého! Na tejto skale v človeku, čo tu hovorí ako sila Otca, na tom chcem stavať to, čo má čoraz viac tryskať z môjho podnetu. A keď vyvinú ľudia tento základ, stanú sa ľudstvom Kristovho podnetu. To je význam slov: "Ty si Peter, a na tejto skale chcem vybudovať obecenstvo ľudí, ktorí sa priznávajú k podnetu Krista." A je tu ukázané ešte niečo iné: že Kristus stavia na Petrovej hlbšej podvedomej sile. Lebo v ďalšom momente hovorí Kristus o budúcich udalostiach. Začína hovoriť o blížiacom mystériu na Golgote. A teraz minul okamih, keď hovoria v Petrovi hlbšie sily, teraz hovorí z Petra to, čo je v ňom už vedomé. Teraz nemôže pochopiť, čo tým Kristus myslí, nemôže uveriť, že Kristus má podstúpiť utrpenie a smrť. A keď hovorí vedomý Peter, ktorý už v sebe vyvinul vedomé vlastné sily, musí ho Kristus napomenúť tým, že hovorí: "Teraz nehovorí z teba Boh, teraz hovorí to, čo si už vyvinul ako človek, taký rast nemá ceny, je z náuky o klame, to je Satanovo!" To je povedané v slovách: Choď preč, Satane! Si mi pohoršením, pretože myslíš nie na veci Božie, ale ľudské. Kristus ho nazýva Satanom, užíva slova Satana na označenie Ahrimana, a Lucifer sa v Biblii nazýva Diabol. Kristus tu používa pre klam, ktorému sa musí Peter ešte oddávať správneho slova.