Čo zviažeš na zemi

Až ľudia porozumejú v rovnakom zmysle, ako tomu rozumie lepšie prirodzenosť v Petrovi, čo je Kristus, potom budú zavádzať nielen také poriadky, ktoré sa zakladajú na pokrvnej príbuznosti, ale také spoločenstvá, ktoré vedome spriadajú puto lásky od duše k duši. To znamená: Ako bolo v židovskej krvi, vo vláknach, ktoré prechádzajú generáciami, zlúčené to, čo malo byť spojené v ľudskom pokolení podľa vzoru makrokozmu, a ako bolo v ľudskom pokolení rozviazané to, čo bolo taktiež rozviazané podľa poriadku na nebi, tak malo teraz vzniknúť z vedomého ja v mravne-duchovných pomeroch to, čo ľudí rozlučuje, alebo v láske spája. Ľudské poriadky mali byť vytvárané alebo uvádzané do súladu na základe vedomého ja. To je význam slov, ktoré hovorí Kristus v pokračovaní odpovedi, danej Petrovi: "Čo zviažeš na Zemi - čo zviaže tvoja hlbšia prirodzenosť - to je to isté, čo je zviazané v nebi, a čo rozväzuje tá istá prirodzenosť tu dole, to je niečo, čo sa rozväzuje aj na nebi." Individuálna karma človeka sa musí spájať s karmou ostatných. Ako neodporuje idei karmy, ak darujem niečo chudobnému, práve tak neodporuje idei karmy, keď odníme človeku jeho individuálnu karmu nejaká obec. Obec môže spolu niesť osud jednotlivca. Karma môže byť spájaná tak, že obec zdieľa karmu jednotlivca.

V mravnej súvislosti môže nastať inými slovami toto: Ak sa dopustí jednotlivý člen obce nejakého bezprávia - to sa vtlačí do karmy jednotlivca a musí sa to vyrovnať vo veľkej svetovej spojitosti. Ale môže sa nájsť iný človek, ktorý povie: "Pomôžemu ti karmu vyrovnať". Karma musí byť naplnená! Ale iný mu môže pomôcť. Tak môžu pomôcť celé obce tomu, kto sa dopustil krivdy. Jednotlivec môže mať svoju karmu zapradenú s obcou tak - pretože ho obec považuje za jedného zo svojich údov - že niečo, čo ho ovplyvňuje, je z neho vedome sňaté, že celá obec cíti s ním a chce jednotlivca polepšiť, takže obec môže povedať: Ty, jednotlivec, si urobil nedobre, ale my sa ťa zastaneme! Preberieme na seba to, čo vedie k odčineniu karmy. Ak chceme nazvať obec cirkvou, ukladá si tým cirkev povinnosť, že vezme hriechy jednotlivca na seba a spolu ponesie jeho karmu. Nejde o to, čomu dnes hovoríme odpustenie hriechov, ale o vecné prevzatie hriechov na seba. A ide o to, že obec to berie na seba vedome. Ak rozumieme zviazaniu a rozviazaniu týmto spôsobom, museli by sme potom myslieť pri každom odpustení hriechov, keď mu správne rozumieme, na záväzok, ktorý tým obci vzniká. Tak sa spriada tým (že vlákna jednotlivcov sa vplietajú do karmy celej spoločnosti) celá sieť. A táto sieť má byť tým, čo Kristus zniesol z výšin ducha, vo svojej povahe obrazom usporiadania na nebi - karma jednotlivca má byť spojená s celkovou karmou podľa poriadku duchovného sveta, nie však ľubovoľne, ale tak, aby sa usporiadanie obce stalo obrazom poriadku v nebi. Tým nadobúda tento výjav tzv. vyznania Petrovho pre tých, ktorí mu začínajú rozumieť, hlboký zmysel. Je to základ ľudstva budúcnosti, vybudovaný na prirodzenosti ja. V tomto dôvernom rozhovore Krista s jeho najbližšími žiakmi sa odohráva to, že Kristus prenáša silu, ktorú zniesol z makrokozmu, na to, čo majú založiť učeníci.