Šírenie kresťanstva

Od 4., 5., st. až do 10., 12 st. boli veľkému počtu ľudí votkané verné obrazy rozmnoženého éterického tela Ježišovho. Ich éterické telo nepozostávalo iba z tohto verného obrazu, ale ten bol votkaný ich éterickému telu. V týchto storočiach boli ľudia, ktorí mohli mať v sebe takéto éterické telo, a ktorí tým mohli mať poznanie o Kristovi. Jedným z nich bol sv. Augustín. Mali istotu, že Kristus je prítomný v astrálnom svete a je to ten istý, ktorý bol ukrižovaný na Golgote. Mnoho osobností nieslo v sebe takúto kópiu - Columban, Gallus, Patrick - a práve tým boli schopní šíriť kresťanstvo.

V období 11. - 15. storočia bolo viac astrálne telo Ježiša votkávané astrálnym telám najdôležitejších nositeľov kresťanstva. Takí ľudia mali potom ja, ktoré ako ja si mohlo činiť o všetkom možnom nesprávne predstavy, ale v ich astrálnych telách žilo niečo zo sily, z oddanosti, bezprostrednej istoty svätých právd. V takýchto ľuďoch bola hlboká vrelosť, nezvratné presvedčenie a podľa okolností i schopnosť toto presvedčenie zdôvodniť. Čo nám niekedy musí pripadať zvláštne u týchto osobností, je to, že vo svojom ja často vôbec nedorástli k tomu, čo obsahovalo ich astrálne telo, lebo malo votkané verný obraz astrálneho tela Ježiša. Čo činilo ich ja sa niekedy ukazovalo groteskne, ale svet ich nálad a citov, ich vrelosti, ten sa javil veľkolepo a vznešene. Takou osobnosťou je napr. sv. František z Assisi. Tým bol schopný vykonať to, čo vykonal. Ježišovo éterické a astrálne telo sa rozmnožilo ako obilné zrno, a duchovný svet sa naplnil týmito vernými obrazmi. Tieto rozmnoženiny sú určené k tomu, aby boli votkané do tiel ľudí, ktorí boli spôsobilí šíriť kresťanstvo.

Môžeme v ňom nájsť i niečo extrémne, čo učinilo jeho ja, ktoré nebolo na výške ako telo astrálne. Ak to vieme, môžeme ho pochopiť vo všetkých jeho omyloch. Vieme čo v ňom bolo veľké. A mnohí z jeho prívržencov z františkánskeho rádu mali podobným spôsobom votkané takéto verné obrazy vo svojich astrálnych telách. František, veľkí dominikáni plní pokory a cnosti odzrkadľujú veľké astrálne vlastnosti Krista. Preto mali títo ľudia v sebe tak jasný obraz veľkých právd, ktoré vo svojom živote pestovali, oproti Augustínovi, ktorý sa nezbavil pochybností a dostával sa do rozporu medzi teóriou a praxou. Z veľkých dominikánov treba spomenúť zvlášť sv. Tomáša Akvinského v ktorom sa ukazoval vplyv astrálneho tela Kristovho vysokou mierou. Keď ho porovnáme s Augustínom, vidíme, že neprepadal omylom ako on, a že už od detských rokov nepoznal pochybnosť ai nevieru, pretože úsudok a presvedčenie majú svoje sídlo v astrálnom tele. Vtedy záležalo na tom, či týmto ľuďom stredoveku bolo z Ježišovho astrálneho tela viac votkané to, čo nazývame dušou cítiacou, ktorú majú viac rozvinutú napr. Rusi alebo viac dušou rozumovou, ktorú majú viac rozvinutú napr. Slováci alebo čo nazývame dušou vedomou, ktorú majú viac rozvinutú napr. Angličania. Lebo astrálne telo človeka sa musí myslieť ako toto všetko obsahujúce, teda uzatvárajúce v sebe ja a obsahujúce dušu cítiacu, rozumovú a vedomú. Vo Františkovi z Assisi bola skoro úplne všetka Ježišova duša cítiaca.

Keď sa Kristus vtelil do Ježiša, vytvorilo sa v jeho astrálnom tele niečo ako odtlačené ja. Ja Ježiša opustilo tri schránky pri Jánovom krste, ale aj tak zostal ako odtlačok v pečati verný obraz tohto ja v troch schránkach. Týchto troch tiel sa zmocňuje Kristova bytosť, ale tiež ešte niečoho, čo zostáva ako odtlačok Ježišovho ja. Tento obrazný odtlačok ja Krista Ježiša vyvolal početné rozmnoženiny, ktoré zostali v duchovnom svete zachované. A u tých, ktorým bola viac vtlačená duša vedomá Ježiša, keďže v duši vedomej je usadené ja - bolo zvláštne poznanie, že v tomto ja môže byť nájdený Kristus. A pretože oni sami mali v sebe dušu vedomú z Ježišovho astrálneho tela, vysvitol im v ich vnútri vnútorný Kristus, a týmto astrálnym telom spoznali, že Kristus v ich vnútri bol Kristus samotný. To boli tí, ktorých poznáme ako majstra Eckharta, Johannesa Taulera a ostatných nositeľov stredovekej mystiky. Tí hovoria zo svojej vlastnej skúsenosti ako odtlačené ja Ježiša. Augustín, František z Asisi a ďalší boli pokorní ľudia, ktorí sa dali inšpirovať tým, čo v nich žilo, čo im bolo votkané.

Teraz by však malo ja niesť v sebe otázku. Žiadna duša, ktorá dnes len pasívne prijíma, čo sa jej dáva, nedostane sa tým nad seba samu. Dnes sa musí duša pýtať, musí sa pozdvihnúť sama nad seba, sama zo seba vyrásť. Zostali zachované pre časy neskoršie i nespočetné verné obrazy samotného ja Ježiša. Jeho ja síce z troch schrán odišlo, keď do vnútra vtiahol Kristus. Ale verný obraz rozmnožený nekonečne, Kristovou udalosťou ešte zosílený, ten zostal. V tomto obraze ja Ježiša máme niečo, čo zostalo v duchovnom svete dodnes pripravené. A nájsť môžu tento verný obraz ľudia, ktoré sa k tomu učinili zrelými, tento verný obraz a s ním lesk Kristovej sily a Kristovho podnetu, ktorý v sebe nesie. Bratstvo zasvätencov: Bratstvo Svätého Grálu uchovávajú toto Ja. Potom však, keď budú ľudia vždy viac pripravení k prijatiu Kristovho Ja, potom sa bude Kristovo Ja vlievať vždy viac do ľudských duší. Tí sa potom budú vyvíjať vyššie až tam, kde stál ich veľký vzor, Kristus Ježiš. Až potom sa ľudia naučia chápať, ako ďaleko je Kristus veľkým predobrazom ľudstva. Ľudia inšpirovaní a preniknutí Kristovým Ja, kresťania budúcnosti, budú rozumieť tomu, čomu dosiaľ rozumeli len osvietení. Budú rozumieť Kristovi, ktorý prešiel smrťou a budú i rozumieť zmŕtvychvstalému Kristovi.

Od 16. st. sa stále viac uplatňovalo ľudské ja a s ním tiež ľudský egoizmus a materializmus. Kultúra od 16. st. je kultúrou egoizmu. Čo sa teraz musí do ja dostať? Kresťanský vývoj prešiel vývojom vo vonkajšom fyzickom svete, vývojom v tele éterickom, astrálnom, a prenikol až k ľudskému ja. Teraz sa musia do tohto ja prijať mystériá a tajomstvá kresťanstva samotného. Musí byť možné učiniť ja orgánom vnímavým pre Krista. Teraz musí ja nájsť múdrosť, ktorá je pramúdrosťou Krista samotného. A čím sa to musí stať? Duchovno-vedeckým prehĺbením kresťanstva. V človeku sa má odhaliť vo vnútri orgán, ktorým by pozeral do svojho duchovného okolia okom, ktorý mu Kristus môže otvoriť. 16. st. začína doba, v ktorej sú pripravené votkávať sa do ja jednotlivých individualít verné obrazy Kristovho Ja. Jedným z nich bol Christian Rosenkreutz, prvý rosenkrucián.

Kristova sila bude činiť človeka stále dokonalejším, preduchovní ho a privedie späť do duchovného sveta. Človek pochádza od Otca, a Kristova sila ho zasa k Otcovi privádza. V prvých stáročiach prijímal kresťan kresťanstvo svojou poznávacou schopnosťou fyzickou - v prvých kresťanských stáročiach bolo šírenie kresťanstva viazané na všetko, čo sa mohlo vyzískať z fyzickej úrovne. U prvých kresťanských učiteľov vidíme, ako sa vtedy zdôrazňovali fyzické spomienky, fyzické spojitosti. Irenaios, ktorý prispel v prvých stáročiach v značnej miere k rozšíreniu kresťanskej náuky, prikladal veľkú cenu tomu, že spomienky dosahujú k tým, ktorí ešte načúvali žiakom apoštolov. Veľká váha sa prikladala možnosti takýmito fyzickými spomienkami potvrdiť, že v Palestíne učil sám Kristus. Napr. sa zdôrazňovalo, že sám Papias sedel u nohách apoštolov. Ukazovali sa a popisovali miesta, kde takéto osobnosti sedeli, ktoré boli ešte očitými svedkami, že Kristus v Palestíne žil - potom neskoršie svojou poznávacou schopnosťou éterickou a neskôr astrálnou v stredoveku. Potom bolo kresťanstvo v jeho pravej podobe na nejakú dobu potlačené, až tromi telami bolo v postupe ďalšieho kresťanského vývoja vychované ja. Ale keď sa toto ja naučilo myslieť a zameriavať svoj pohľad do hmotného sveta, je teraz tiež zrelé vidieť v tomto svete vo všetkých javoch to, čo z duchovných skutočností je tak vrelo spojené s bytosťou Krista: všade vo všetkých najrozmanitejších podobách vidieť ako základ Krista.

Mohlo by sa povedať, že kresťanstvo má tiež fyzické, éterické, astrálne telo a ja. Ja ľudstva sa môže objaviť až vtedy, keď bola vyvinutá astrálna a éterická podoba kresťanstva. Tí ľudia, ktorí sa pripravia k plnému pochopeniu Krista, ktorí poznaním duchovných svetov pochopia, čím Kristus je, ktorý sa stále nachádza v postupujúcom zemskom vývoji, tí sa pozvolna stanú zrelými mať v sebe zážitok Krista, prijať takpovediac obrazné odtlačky Kristovho ja, ktoré Kristus utvoril odtlačením v Ježišovom tele. Patrí to k vnútornému poslaniu spirituálneho svetového prúdu, pripravovať ľudí a učiniť ich duševnosť zrelú k tomu, aby stále väčší počet ľudí mohol prijať obrazný odtlačok bytostného ja Krista Ježiša. Lebo taká je cesta kresťanského vývoja. Ľudia,ktorí sa môžu prebojovať k výšinám spirituálnej múdrosti a láske, sú kandidátmi pre kópie ja Ježiša, a sú potom nositeľmi Krista. Majú byť na tejto Zemi pripravovateľmi jeho opätovného zjavenia. Najskôr šírenie na fyzickej úrovni, potom éterickými telami, potom astrálnymi telami, ktoré mnohokrát boli znovuvtelenými astrálnymi telami Ježiša. Teraz má prísť doba, kedy vždy viac a viac vzíde v ľuďoch povaha Kristovho ja samého ako najvnútornejšia bytosť ich duše. Tieto odtlačené verné obrazy individuality Krista čakajú, aby boli dušami prijímané.

Kresťanstvo bude vo vývoji pokračovať a premenené astrálne telo sa objaví ako kresťanský duch, premenené éterické telo ako kresťanský životný duch. A v žiarivej budúcej perspektíve kresťanstva svieti pred našou dušou ako hviezda, ku ktorej sa žitím približujeme, duchovný človek úplne preniknutý duchom kresťanstva. Keď sa ľudská duša úplne naplní Kristovým princípom, budú ahrimanské a luciferské bytosti premožené. Kristus by nemohol na ľudí zapôsobiť, keby sa im jeho objavenie už dlhý čas predtým neoznamovalo. Len vznikom životného ducha môže človek spoznať a vidieť Krista ako duchovnú bytosť. Kristus sa dá nájsť niekým, kto ho hľadá. Kristus Golgotou privedie hmotu do duchovných výšin. To, čo v človeku žije ako ja, je bytosť Krista. Musíme poznávať, že Kristus nie je vždy rovnaký, musíme ho poznať v jeho špecifickom pôsobení, ako tiež on kráča ďalej od vývoja k vývoju. A pre človeka je úchvatne povznášajúcim pocitom, keď spoznáva, ako i duchovné bytosti stúpajú stále vyššie a vyššie.