Kresťanstvo a pohanská múdrosť

Slovo sa stáva vo vnútri duše duchom, hovoria novoplatonici. Slovo sa stalo telom hovorí pisateľ Jánovho evanjelia. Bližší zmysel, ako sa mohlo stať Slovo telom, bol daný celým vývojom starých svetonázorov. Platón hovorí o tom, čo je makrokozmické: Boh ukrižoval svetovú dušu na svetové telo do tvaru kríža. Touto svetovou dušou je Logos. Keď sa má Logos stať telom, musí v telesnom bytí opakovať svetový kozmický proces. Musí byť pribitý na kríž a vstať z mŕtvych. Ako duchovná predstava bola táto najdôležitejšia myšlienka kresťanstva dávno v starých svetonázoroch predznačená. Ako osobný zážitok to prežíval mysta pri zasvätení. Ako skutočnosť platnú pre celé ľudstvo, tým musel prejsť "Logos, ktorý sa stal človekom."

Čo bolo v starom vývoji dejom mysterijným, stáva sa skrze kresťanstvo historickou skutočnosťou. Tým bolo kresťanstvo nielen splnením toho, čo predpovedali židovskí proroci, ale bolo tiež splnením toho, čo predom zobrazili mystériá. Kríž na Golgote je mysterijný kult staroveku premenený v skutočnosť. S týmto krížom sa stretávame najskôr v starých názoroch a stretávame sa s ním v ojedinelej udalosti, ktorá má mať platnosť pre celé ľudstvo, na počiatku kresťanstva. Kresťanstvo ako mystická skutočnosť je jedným vývojovým stupňom evolúcie ľudstva a udalosti v mystériách a účinky nimi podmienené sú prípravou k tejto mystickej skutočnosti.

Poznanie večnosti, ktoré v zmysle mystérií malo zostať ľudu upreté, sa stalo skrze kresťanské zmýšľanie obsahom viery, čo sa svojou povahou vzťahovalo k niečomu púhym poznaním nedosiahnuteľnému. Predkresťanský mysta bol presvedčený, že poznanie božstva je určené jemu a pre ľud je obrazná viera. Kresťanstvo nadobudlo presvedčenie, že Boh svojím zjavením vyjavil človeku múdrosť. Mysterijná múdrosť je skleníková rastlina, zjavovaná jednotlivým, zrelým ľuďom. Kresťanská múdrosť je mystérium, ktoré ako poznanie nie je zjavované nikomu, avšak ako obsah viery je zjavené všetkým. V kresťanstve žilo ďalej mysterijné hľadisko. Ale žilo ďalej v zmenenej podobe. Pravdy sa nemal zúčastňovať len zvláštny jednotlivec, ale všetci. Lenže sa to malo diať tak, že od určitého bodu poznania bola poznaná jeho neschopnosť ísť ďalej, a odtiaľ sa vystupovalo k viere. Kresťanstvo vynieslo z chrámového šera na jasné denné svetlo obsah mysterijného vývoja. Onen jeden práve charakterizovaný duchovný smer vo vnútri kresťanstva viedol k predstave, že tento obsah musí zotrvať vo forme viery.