Tri zjavenia

Prvým zjavením vyvíjajúcemu sa ľudstvu, o ktorom tu môžeme hovoriť, je zjavenie na Sinaji. Je vyjadrené Mojžišovým Desatorom, v ktorom je človeku dané niečo ako zákon. Od chvíle, kedy bolo dané, prechádza svetom a v podstate platí dodnes. Je v podstate zákonodárstvom všetkých krajín na svete, keď sa postupne začleňujú do novodobej kultúry, alebo keď sa začlenili v minulosti. Ľudstvu bolo zjavené niečo obsiahle, univerzálne, keď mu bolo povedané: "V duchovnom svete existuje prabytosť, ktorej na Zemi odpovedá jej obraz, "ja." A táto prabytosť môže ja človeka prestúpiť takou silou, tak sa do nej vliať, že človek sa riadi týmito normami danými Desatorom.

K druhému zjaveniu prišlo vplyvom mystéria Golgoty. To, čo je najcennejším statkom nášho ja, čo sa musí do nášho ja behom pozemského vývoja stále viac noriť, musíme odvodzovať od mystéria Golgoty. Môžeme do svojej duše prijať to, čo je najcennejší, najposvätnejší statok, čo uskutočňuje trvalý zázrak v ľudských dušiach, čo môžeme prijať ako vedomie, že v našej dobe môže žiť niečo, čo je vyššie než naše obyčajné ja a ak chceme preskúmať pôvod tohto najcennejšieho, potom dospejeme k tomu, čo na Golgote povstáva z hrobu. Lebo to, čo vtedy vstalo z mŕtvych, žije ďalej v ľudských dušiach, ktoré zažijú vnútorné prebudenie. V zmŕtvychvstalom Kristovi musíme vidieť pôvodné praotcovstvo, duchovného Adama, ktorý vstupuje do duší ľudí, keď zažijú svoje prebudenie, a privádza ich k plnému ja, k tomu, čím je ja správne oživované. Do duší tých, ktorí k tomu nájdu cestu sa vylieva to, čo sa zdvihlo z hrobu na Golgote. Zostalo u Zemi tak, že to môže uchopiť každú jednotlivú dušu a prebudiť jej ja k vyššiemu stupňu bytia. Keď takto hovoríme o mystériu Golgoty, môžeme povedať, že Kristus sa stal duchom Zeme. A od tej doby duchom Zeme zostal.

Tretím zjavením je duchovná veda, ktorá má priniesť myšlienkový, duchovný i duševný obsah evanjelií. Z hľadiska svetových dejinných súvislostí sa majú ľudia učiť chápať myšlienkový obsah evanjelií prostredníctvom duchovnej vedy.