Mystika

Mystika je bezprostredným pociťovaním božstva vo vlastnej duši. Nemôže však v pravom zmysle slova prebývať v duši Boh, ktorý všetko ľudské presahuje. Gnóza a tiež neskoršia kresťanská mystika predstavuje úsilie mať v duši na tomto Bohu nejakým spôsobom účasť. V skutočnosti mohol človek nájsť len svoje božstvo, čo je však božstvo ľudské, božstvo na určitom vývojovom stupni. Ale kresťanský Boh je určitý, v sebe dokonalý. Človek mohol nájsť v sebe silu, aby svojim úsilím k nemu vystúpil, ale to, čo na určitom stupni prežíval, nemohol označiť za totožné s Bohom. Medzi tým, čo sa dalo poznať v duši, a tým, čo označovalo kresťanstvo za božské, vznikla priepasť.

Pre mystu v starom zmysle táto priepasť nemôže existovať, lebo on síce vie, že môže chápať božstvo len po stupňoch, ale tiež vie, prečo môže len toto. Vie, že v tomto postupnom božstve má pravdivé, živé božstvo a je pre neho ťažké hovoriť o božstve dokonalom. Taký mysta nechce poznávať dokonalého Boha, ale chce zakúsiť božský život. Chce byť sám zbožštený, nechce získať k božstvu vonkajší pomer. Kresťanský mystik chce vidieť božstvo sám v sebe, ale musí pozerať k dejinnému Kristovi ako fyzické oko k Slnku. Ako si oko môže povedať: "pomocou tohto Slnka uvidím, čo môžem vidieť svojimi silami," tak hovorí kresťanský mysta: "vystupňujem svoje vnútro k božskému zreniu. Svetlo, ktoré mi takéto zrenie umožňuje, je dané v zjavenom Kristovi." On je to, čím môžem v sebe vystúpiť k najvyššiemu. Kresťanskí mystici sa práve tým líšia od mystov starých mystérií.

Mystici veria, že ak sa do seba mysticky zahĺbajú, keď budú žiť vnútorným mystickým životom, nájdu Krista. Krista nemožno nájsť tým, že budeme chcieť sa naučiť pozerať vo svojom vnútri na božské, ktoré je s ním spojené. A potom dúfať, že sa nám jedného dňa zjaví Kristus. To, čo tu nanajvýš môže vzísť, zažiariť vo vnútri ako akési vnútorné svetlo, nemôže byť nikdy nazývané Kristom, ale všeobecne len božskou bytosťou.