Gnóza a kresťanstvo

Boj medzi spôsobom mysterijným a kresťanským vyvrcholil vplyvom rôznych gnostických siekt a spisovateľov. Za gnostikov môžeme považovať všetkých pisateľov prvých kresťanských stáročí, ktorí hľadali hlbší duchovný zmysel kresťanských náuk. Týmto gnostikom porozumieme, keď sa na nich pozeráme ako na tých, ktorí sú presýtení starou mysterijnou múdrosťou a usilujú pochopiť kresťanstvo z hľadiska mystérií. Kristus je pre nich Logos. Ako taký je predovšetkým duchovný. Vo svojej prapodstate nemôže prísť k človeku zvonka. Musí byť prebudený v duši. Historický Ježiš však musí mať k Logu vzťah. To bola základná gnostická otázka. Ku skutočnému porozumeniu Krista malo viesť nielen historické podanie, ale múdrosť mystérií. Dôverovalo sa v ľudskú múdrosť a verilo sa, že táto múdrosť môže zrodiť Krista, na ktorom sa dá historický Kristus merať, ba dokonca až ktorým sa môže historický kristus pochopiť a vidieť v pravom svetle.

Gnóza je druhom nazerania, ktoré dnes už nie je upotrebiteľné, ale v minulosti chcelo zachrániť členenie človeka a sveta vôbec na telo, dušu a ducha. V ďalšom vývoji bola viacmenej odstraňovaná, potláčaná. Nie je tým povedané, že mala byť zachovaná. Ale je historickou skutočnosťou, že gnóza v sebe chovala ešte možnosť duchovného chápania mystéria na Golgote a že bola potlačená cirkvou.

Rozdiel medzi Kristovým evanjeliom a božským zvestovaním iných náboženstiev spočíva v tom, že Kristus vstúpil do sveta viditeľne ako zjav, ako človek medzi ľuďmi. Lebo v iných náboženstvách smerovala všetka duchovná múdrosť k niečomu, čo bolo mimo svet, teraz však vošlo s Kristom do sveta niečo, čo malo byť pochopené ako samostatný zjav prístupný zmyslom. Čo pociťovali prví učeníci Kristovi ako ideál svojej múdrosti? Nie len to, aby chápali, ako žijú duchovia v duchovnej ríši, ale ako najvyšší princíp v tejto historickej osobnosti Krista Ježiša mohol prebývať na Zemi.

V tom tkvie rozdiel medzi náukou prvej doby kresťanstva a tým, čo sa nazýva vnútorným kresťanstvom, rozdiel medzi gnózou a ezoterickým kresťanstvom. Gnóza síce uznáva božstvo Kristovo, nemohla sa ale povzniesť až k náhľadu, že sa Slovo telom stalo a prebývalo medzi nami - tak ako to zdôrazňuje pisateľ Jánovho evanjelia. Ján hovorí: Na Krista Ježiša nepozerajte len ako na niečo, čo je nutné chápať len v neviditeľne, ale ako na Slovo, ktoré sa stalo telom a prebývalo medzi nami.

Počas mystéria Golgoty bolo na Zemi rozšírené ešte toľko mesačnej múdrosti, že ako gnóza - Pistis Sofia - bola schopná porozumieť, čo znamená Kristus. A gnóza bola v podstate úsilím o pochopenie Krista v celej jeho duchovnosti. Bola ale potlačená. Prvým aktom vývoja smerujúceho k neporozumeniu mystériu na Golgote, je potlačenie gnózy. Jej potlačenie skoro úplné, až na to, čo o nej napísali odporcovia. Keď si predstavíme, čo by z antroposofie zostalo, keby z nej zostalo len to, čo o nej napísali odporcovia, potom si môžeme urobiť predstavu o tom, čo ľudia vedia o gnóze na základe vonkajších poznatkov. Gnóze sa rozumelo ešte prvé stáročia po Kr. Od 4 st. po Kr. už ľudia gnóze prestávali rozumieť.