Christian Rosenkreutz

Christian Rosenkreutz bol r. 1459 v strede prísne uzavretého spirituálneho bratstva, zvaného "Fraternitas Roseae crucis" (bratstva kríža s ružami), povýšený na "Eques lapidis aurei," na rytiera zlatého kameňa. Christian Rosenkreutz je individualita, ktorá pôsobí nielen vtedy, keď je inkarnovaná, ale aj vtedy, keď nie je vtelená vo fyzickom tele. Individualita trinásteho sa znovu vtelila už asi uprostred 14. st. V tejto inkarnácii žila viac ako 100 rokov. V kruhu žiakov a nasledovníkov dvanástich bol vychovávaný podobne, ale nie tak odcudzene svetu ako v predchádzajúcej inkarnácii. Keď mu bolo 28 rokov odišiel z Európy. Najskôr žil v Damašku, kde ešte raz prežil udalosť, ktorú tu zažil Pavol. Všetky sily éterického tela individuality 13. st. zostali nedotknuté, zostalo ako trvalé éterické telo od tej doby v éterickom svete neporušené. Toto jemné duchovné telo prežarovalo z duchovného sveta nové vtelenie, individualitu v 14. st. Preto bola pudená prežiť udalosť pred Damaškom ešte raz. Je to individualita Christiana Rosenkreutze.

Bol trinástym v kruhu dvanástich. Tak bol nazývaný od tejto inkarnácie. V okultnom zmysle existuje Christian Rosenkreutz už v 13. st. Exoterne je takto nazývaný až v 14. st. A žiaci tohoto trinásteho sú nasledovníkmi oných dvanástich v 13. st. Sú to rosenkruciáni. Christian Rosenkreutz vtedy cestoval celým známym svetom. Keď mu bola vštiepená všetka múdrosť dvanástich, oplodnená Kristom, bolo pre neho ľahké prijať do seba behom siedmich rokov všetku múdrosť vtedajšej doby. Keď sa po 7 rokoch vrátil do Európy, prijal vyvinuté individuality a nasledovníkov dvanástich ako žiakov a potom začala vlastná práca rosenkruciánov. Na čom pracovali rosenkruciáni až do našej doby, to bola vonkajšia a vnútorná práca. Vonkajšia práca mala prebádať, čo spočíva za májou matérie. Základom celého makrokozmu je éterický makrokozmos. Rosenkruciáni sa pozerali na éterickú substanciu jasnovidne. Vnímali ju skrze mravné sily duše.

Od 14. st. sa Christian Rosenkreutz stále znovu inkarnoval. V dôsledku rosenkruciánskej práce sa jeho éterické telo stávalo stáročiami stále mocnejším. Všetko, čo bolo hlásané ako teosofia, je posilované éterickým telom Christiana Rosenkreutze a tí, ktorí hlásajú teosofiu sa nechávajú zatieniť týmto éterickým telom. Gróf Saint Germain bol v 18. st. exoterným opätovným vtelením Christiana Rosenkreutze. Lenže toto meno bolo stotožňované aj s inými osobami, takže nie všetko, čo sa vo vonkajšom svete o ňom hovorí, platí tiež pre skutočného Christiana Rosenkreutze. Jeho vplyv neviditeľne pôsobil i na Lessinga, ktorého inšpiroval k spisu "Výchova ľudského pokolenia."

V r. 1899 uplynula malá kalijuga. Preto je dnes prístup k duchovnému svetu ľahší a duchovné pôsobenie je možné vo väčšej miere. Oddanosť mocnému éterickému telu Christiana Rosenkreutze môže ľuďom priniesť novú jasnovidnosť a odhaliť vysoké spirituálne sily. To však je možné len pre tých, ktorí správne zachovávajú školenie Christiana Rosenkreutze. Dosiaľ k tomu bola potrebná rosenkruciánska príprava. 20. st. má však poslanie zvýšiť moc tohto éterického tela natoľko, že môže pôsobiť i exoterne. Tí, ktorí ním budú uchopení, smú zažiť Pavlovu udalosť pred Damaškom. Dosiaľ pôsobilo toto éterické telo len v rosenkruciánskej škole. V 20. st. však bude žiť stále viac ľudí, ktorí môžu toto pôsobenie zakúsiť a tým budú môcť prežiť zjavenie Krista v éterickom tele. Je to práca rosenkruciánov, ktorá umožnila prežívať éterické zjavenie Krista. Počet tých, ktorí Ho budú schopní vidieť sa bude stále zvyšovať. Toto opätovné zjavenie musíme vyvodzovať z práce dvanástich a trinásteho v 13. a 14. st. Dnes prúdi ľudstvom nejasné pudenie k duchovnej vede. Buďme si istý tým, že všade tam, kde sa rosenkruciánski žiaci vážne a svedomito snažia o pokrok, sú vytvárané hodnoty pre večnosť. Každá, i tá najmenšia duchovná práca nás privádza vyššie. Svätej veci je však nutné prinášať v ústrety pochopenie a úctu.

Človek si môže položiť otázku - som spôsobilý stať sa žiakom Christiana Rosenkreutza? Môžeme sa pokúsiť si predstaviť obraz tohto veľkého učiteľa novoveku uprostred jeho dvanástich, ako vysiela do svetového priestoru Buddhu na počiatku 17. st., a tak dôsledne spĺňa to, čo sa udialo v 6. st. pr. Kr. kázaním v Benárese. Keď si uvedomujeme: "Človeče, nie si len pozemskou, si kozmickou bytosťou!" - potom smieme s útechou veriť, že sa môžeme stať žiakmi Christiana Rosenkreutza.