Podstata hudby

Keby ľudia spievali, viac spievali
a predovšetkým správnejšie spievali,
bolo by na zemi menej zločinov.

Rudolf Steiner

Zakaždým, keď človek zaspáva, stáva sa bezvedomou bytosťou, jeho astrálne telo vystupuje z tela fyzického. Duchovné znenie pôsobí na jeho dušu. Každé ráno sa človek prebúdza zo svetovej hudobnej sféry, z oblasti blahodárne pôsobiaceho znenia a vchádza do fyzického sveta. Ak ľudská duša žije medzi dvoma vteleniami v devachane, potom môžeme povedať, že duša žije v noci v blaženosti, vo vlniacom sa tóne, v živle, z ktorého je vlastne utkaná, ktorý je vlastne jej domovom. Umelec potom prevádza rytmus, harmóniu, melódiu, ktorú v priebehu noci počul, do fyzických tónov. Hudobník prijíma nevedome príklad, vzor, v duchovnom svete, ktorý potom prevádza do fyzického znenia.

To je tá tajuplná súvislosť medzi hudbou, ktorá nám tu znie vo fyzickom svete a načúvaním duchovnej hudbe v noci. Keď je človek ožiarený svetlom, tu sa na stene vytvára tieň – to však nie je skutočný človek. Tak je to aj s hudbou, ktorú tvoríme vo fyzickom svete. Tá je tieňom, skutočným tieňom omnoho dokonalejšej hudby, ktorá znie v devachane. Ak je maliar schopný vytvoriť na jednej strane to, čo je vonku, v priestore, potom si tiež môžeme predstaviť, ako je to vlastne s tónmi v hudbe. Podobne ako s tónmi je to aj s obrazmi maliara.

Vo fyzickom priestore vidíme všetky ostatné bytosti okolo nás. V devachane tomu tak nie je. Tam nás bytosti prenikajú, tam žijeme vo vnútri týchto bytostí. Preto sa nazýva sféra devachanu a tiež svet astrality svetom priestupnosti.

Zatiaľ čo človek takto žije a tká vo vlniacom sa svete tónov, je nimi sám prenikaný. To znamená, že keď sa človek vracia z devachanu, je jeho vlastná vedomá duša prestúpená chvením devachanického sveta. Má ho sám v sebe a prichádza s ním do fyzického sveta. Keď toto chvenie, vibráciu, do seba prijal, potom je to tak, že človek môže pôsobiť z duše cítiacej na astrálne a éterické telo. Potom spoluvibruje vlastné éterické telo. Podstata éterického a astrálneho tela spočíva v základe na týchto elementoch – na tónoch a chvení, či vibrácii. Činnosť, ktorú koná éterické telo, je vyššia než činnosť astrálneho tela. Vývoj človeka spočíva v tom, že to, čo má, pretvára svojim Ja. Najskôr astrálne telo v Manas (Duchovné Ja), potom éterické telo v Buddhi (Životný duch) a nakoniec fyzické telo v Atman (Duchovný človek). Pretože astrálne telo je najjemnejšie, potrebuje človek k jeho pretvoreniu najmenej sily. K pretvoreniu éterického tela je potrebná sila z devachanu a k premene fyzického tela potrebujeme sily z vyššieho devachanu. Na astrálne telo môžeme pôsobiť silami samotného astrálneho sveta, avšak na éterické telo iba silami devachanického sveta a na fyzické telo môžu pôsobiť len sily horného devachanu.

Za noci získava človek zo sveta vlniacich sa tónov sily, ktoré sa prenášajú do astrálneho a éterického tela. Keď človek hudobne tvorí, alebo vníma, má už vlastne tieto tóny v astrálnom tele. Keď si človek ráno pri prebudení neuvedomuje, že v priebehu noci prijal tieto tóny do seba, tu pri načúvaní hudby predsa len cíti, že sú v ňom odtlačky duchovného sveta tónov. Keď načúva hudbe, tu môže jasnovidne vidieť, ako farebné vlnenie uchopuje pevnejšiu látku éterického tela a necháva ich spoluvibrovať a tým má človek pocit blaženosti. To sa stáva tým, že sa človek cíti víťazom svojim astrálnym telom nad telom éterickým. A to je najsilnejšie, keď je človek schopný premôcť to, čo tu už je v éterickém tele. Stále zaznieva éterické telo nahor do tela astrálneho. Keď človek načúva hudbe, má najskôr dojem v astrálnom tele. Potom vyšle tóny nadol do éterického tela a premáha tóny, ktoré už sú v éterickom tele. To je ten blažený pocit pri načúvaní hudby a tiež pri hudobnej tvorbe. Pri určitej hudbe prechádza niečo z astrálneho tela do tela éterického. Toto prijíma nové tóny. Teraz nastáva určitý boj medzi telom astrálnym a éterickým. Ak sú tieto tóny tak silné, že premáhajú tóny v éterickom tele, potom vzniká veselá hudba v tónine Dur. Ak hudba znie v durovej tónine, môžeme pozorovať, ako je astrálne telo víťazom nad éterickým telom. V molovej tónine je éterické telo víťazom nad astrálnym telom.

Éterické telo kladie odpor vibráciám astrálneho tela. Keď človek prežíva hudbu, žije v obraze svojho duchovného domova. V tieňovom obraze duchovna nachádza duša najvyššie povznesenie, najintímnejší pocit príslušnosti k prazákladu človeka. A to je tým, že hudba tak nesmierne hlboko pôsobí aj na najprostejšie duše. Takéto duše pociťujú v hudbe dozvuk toho, čo prežili v devachane. Tam sa vlastne cítia vo svojej pravej domovine. V hudobnom vnímaní pociťuje človek dozvuky toho, čo v najvnútornejšej podstate tká a žije, čo je s ním spriaznené. Pretože sú pocity najvnútornejšou podstatou duše spriaznené s duchovným svetom a pretože má duša v tóne svoj základ, v ktorom sa vlastne pohybuje, kde nie je potrebný telesný sprostredkovateľ pocitu, kde ale pocity ešte žijú.

Keď prežívame hudbu primerane, vytrháva nás z obyčajného fyzického prežívania zvukov k prežívaniu v éterickom tele.

Praobraz hudby je v duchovne. Naproti tomu pravzory ostatného umenia sú v samotnom fyzickom svete. Keď človek načúva hudbe, cíti sa dobre, pretože to súhlasí s tým, čo prežil v noci, keď sa pohyboval vo vlastných základoch svojej duchovnej domoviny.