Mysterijné drámy

V Mníchove, kde bolo veľké pochopenie pre umeleckú stránku duchovnej vedy Rudolfa Steinera, konala sa za Steinerovho vedenia ako akcia Teosofickej spoločnosti (od r. 1913 Antroposofickej spoločnosti) v r. 1907, potom od roku 1909 až do roku 1913, každoročne divadelné predstavenie. Najskôr sa hrali drámy alsaského autora Eduarda Schürého. Pre festival v lete 1910 napísal Rudolf Steiner mysterijnú hru Brána zasvätenia. Potom nasledovala každý rok nová dráma: 1911 Skúška duše, 1912 Strážca prahu, 1913 Prebudenie duší. Pre leto 1914 počítal s ďalšou drámou a mal pre ňu už hotový koncept, ale vypuknutie prvej svetovej vojny zabránilo jej realizácii. Tieto drámy sa hrali za Steinerovej réžie prevažne s hercami-amatérmi, prvá v mníchovskej činohre, obe nasledujúce v divadle na Gartnerplatze, posledná v Ľudovom divadle.

PEČATE K MYSTERIJNÝM DRÁMAM

Ku každej mysterijnej dráme nakreslil Steiner pečať. V nich sú znakom znázornené formujúce sily pôsobiace v deji príslušnej hry.

Vpravo hore - Skúška duše, vľavo hore - Brána zasvätenia, vpravo dole - Precitnutie duší, vľavo dole - Strážca prahu

Mysterijné drámy, prevažne napísané takmer celé vo veršoch, sú Steinerove najobsiahlejšie básnické diela. Obsahovo spolu prepojené diela predvádzajú spirituálnu cestu ľudí, ktorí sú spolu karmicky spojení. Pritom sa odhaľujú v obrazoch spätného pohľadu - do stredoveku, do staroegyptskej doby - staré vzťahy a deje medzi nimi. Dramatická postava hlavného cyklu, maliar Ján Thomasius, spojený osudovo s už pokročilejšou Máriou, prechádza v prítomnosti významným duchovným vývojom. Tiež bytosti duchovného sveta - nie alegórie alebo symbolické figúry, ale v zmysle antroposofického svetového názoru bytosti práve tak reálne existujúce ako fyzickí ľudia, sú spojené s dejom.

Tieto slávnostné mysterijné drámy - určitý druh kultických scénických dejov - vyžadovali vlastné divadelné prostredie. Po prvej premiére prvej drámy sa preto diskutovalo o pláne postaviť pre uvádzanie mysterijných drám a zároveň ako centrum celého hnutia vhodnú budovu. Mala byť postavená v Mníchove a dostať meno Jánov dom, podľa hlavnej postavy mysterijných drám. V Spolku Jánovho domu sa utvorila skupina ľudí, ktorí sa chceli postaviť za tento plán, vznikli aj prvé náčrty projektu. Uskutočnenie ale stroskotalo na problémoch so stavebnými úradmi. Miesto toho sa našlo vo Švajčiarsku iné stavebné miesto, na pahorku nad Dornachom u Bazileja. Roku 1913 tu mohol byť položený základný kameň pre Goetheanum, v ktorého druhej stavbe sú mysterijné drámy od roku 1928 stale znovu uvádzané. Mysterijné drámy vyžadovali vytvorenie adekvátneho scénického umenia. V úzkej spolupráci vytvorili Steiner a jazykovo obzvlášť vzdelaná spolupracovníčka Mária von Sivers, od roku 1914 Steinerová manželka, tento nový javiskový štýl, ku ktorému patri zvláštne hovorové a recitačné vzdelanie - tvorivá reč, do ktorého je zahrnutá i eurytmia ako tvorivý prostriedok. Vyškolením skupiny profesionálnych hercov pre uvádzanie mysterijných drám i Goetheho Fausta a iných javiskových diel pozdvihla Mária Steinerová antroposofické divadlo z umenia amatérskeho divadla na úroveň profesionálneho scénického umenia.