Sochárstvo - plastika

V plastike, v sochárskom umení je človek nazeraný duchovne, ako je postavený do súčasnosti. Plastika poukazuje na spôsob, akým sa človek vo svojom pozemskom tvare bezprostredne zúčastňuje duchovna, na to, ako neustále prekonáva to, čo je pozemsko-naturalistické, ako je v každom zo svojich jednotlivých tvarov i v celom svojom utváraní výrazom duchovna.

Tu sa pozeráme na umenie, ktoré má niečo do činenia s priestorovými formami, ktoré musí poukazovať na rozloženie pomeru ľudskej duše ku svetu skrz priestorové fyzické telo.

Z toho, čo vychádza z nášho éterického tela – tak ako z nášho fyzického tela vychádza architektúra – vzniká plastika alebo sochárstvo, akoby sme teda zákony éterického tela posúvali o jeden stupeň dole. Zatiaľ čo v architektúre vysúvame zákony fyzického tela do vonkajšieho priestoru, v sochárstve posúvame zákony éterického tela o jeden stupeň dole. Neoddeľujeme ich od seba, ale priamo ich vsúvame do svojej podoby. Ak na architektúru musíme pozerať ako na utváranie zákonitostí fyzického tela mimo nás, potom na sochárstvo musíme pozerať ako na zákonitosť nášho éterického tela v nás, pri vytváraní sochárskych diel ju potom iba do týchto diel vsádzame.

Ak to budeme študovať, nájdeme všetku zákonitosť sochárstva. V architektúre iba vsadzujeme do priestoru zákony fyzického tela, jeho priestorové línie a silové pôsobenia a nič iné do priestoru nevkladáme, nič z éterického tela, nič z astrálneho tela ani z Ja, v sochárstve je tomu tak, že zákony éterického tela posúvame o jeden stupeň nižšie, z astrálneho tela a z Ja tu nemáme nič, len nakoľko tieto články, totiž astrálne telo a Ja, vysielajú impulzy do éterického tela. Preto ak stojí pred nami sochárske dielo, budí zdanie života. Úplný život by malo vtedy, keby v ňom bolo Ja a astrálne telo. Ak teda hľadáme zákony sochárstva, musíme si uvedomiť, že sú to zákony nášho éterického tela, zatiaľ čo architektúra obsahuje zákony nášho fyzického tela.