Tajomstvo farieb

S dielom Rudolfa Steinera je spojený vzťah k svetu farby, snaha o poznanie podstaty farieb. Steiner v úvode vydania Goethovej náuky o farbách hovorí:

Nemám prirodzene v úmysle obhajovať všetky jednotlivosti Goethovej náuky o farbách. O čom sa chcem domnievať, že to je potrebné zachovať, je len princíp. Ale ani tu nemôže byť mojou úlohou odvodzovať z Goethovho princípu javy náuky o farbách v jeho dobe doposiaľ neznáme. Keby som mal mať raz to šťastie, že by mi bola daná múza a prostriedky k tomu, aby som napísal náuku o farbách v Goetheho zmysle úplne na výške moderných výdobytkov prírodnej vedy, potom by v takej náuke bolo nutné vyriešiť len a iba vyššie naznačená úloha. Považoval by som to za životnú úlohu patriacu k mojim najkrajším.

Túto náuku o farbách Rudolf Steiner nikdy napísať nemohol. Ešte v roku 1903 k tomu chýbajú prostriedky - ako o tom podáva správu Mária Steinerová vo svojom predslove k prvému vydaniu prednášok o farbách. Neskôr zasa mal množstvo iných úloh v antroposofickom hnutí. Zato však poskytol - v istom zmysle možno ďaleko nad rámec vtedy predpokladanej náuky o farbách - vo svojich prednáškach a farebných skicách veľa podnetov, ktorých zhrnutie by raz mohlo viesť k vypracovaniu úplne novej náuky o farbách.

Rudolf Steiner sa opakovane vracal k požiadavke maľovať z farby, z vnútra farby samotnej. Upozorňoval, že ak má človek dospieť do vnútra farieb, musí ich prežívať morálne. Hovoril, že toto nové maliarske poňatie treba hľadať v istej paralele k ľudskej aure. Na to poukázal vo viacerých prednáškach. V berlínskej prednáške z 3. júla 1918 hovorí:

Vzhľadom na to, že sme namaľovali duchovný obsah sveta, nemáme čo robiť s postavami, ktoré si človek predstavuje osvetlené z jedného svetelného zdroja, ale s postavami, ktoré samy vydávajú svetlo. Je to teda úplne iný spôsob v maliarskom poňatí, ktorý sem musel byť vnesený. Ak maľujeme napríklad auru človeka, potom ju nemaľujeme tak, ako sa maľuje fyzická postava, tá sa maľuje tak, že sa svetlo a tieň rozloží podľa toho, ako je objekt osvetľovaný svetelným zdrojom. U aury máme naopak čo robiť so samosvietiacim objektom, tým je charakter maliarstva uplne iný.

Rudolf Steiner vysvetľoval, že antroposofické bádanie dnes môže poznať súvislosť pozemského bytia s kozmickými tvorivými mocnosťami, môže ukázať, ako rôzne hviezdne sily, ako Slnko a Mesiac spôsobujú pozemskú farebnosť.

V roku 1922 poprosila maliarka Henna Gecková, ktorá pri Goetheane viedla kurzy maľovania, Rudolfa Steinera o niečo ako cestu školenia pre výuku maľovania. Z toho vzniklo v rokoch 1922 až 1924 jeho dvadsaťtri skíc pre školenie maliarov. A v rovnakom období vzniklo ďalších osem pastelových skíc pre výučbu maľovania v škole ďalšieho vzdelávania (neskorší "Friedwartschule") pri Goetheane. V poslednom roku tvorby Rudolfa Steinera vzniklo ešte päť akvarelov, ktoré boli vtedy vystavené k programom pri eurytmických predstaveniach. Pretože sú to maľby, a nie skice, možno na nich bezprostredne vidieť, ako sa v prúdení farieb, v znení, pohybe a rovnováhe utvára forma, ako tvar môže byť dielom farby. Sám maľoval v kupoli prvého Goetheana, ktoré bolo zničené požiarom. Veľká časť akvarelov a ďalších farebných skíc je k dispozícii v podobe farebných výtlačkov v originálnom formáte.