Scénické umenie

Vo funkcii generálneho sekretára nemeckej sekcie Teosofickej spoločnosti Rudolf Steiner rozšíril pracovnú oblasť o umelecké aktivity, predovšetkým divadelné. Pre mníchovský kongres roku 1907 inscenoval drámu Eduarda Schürého, a od roku 1909 sa konali v Mníchove každoročne divadelné slávnosti, pri ktorých boli uvádzané (prvýkrát 1910) mysterijné drámy, ktoré písal priamo pre tieto príležitosti. Dramatické umenie, o ktoré Steiner pritom usiloval a ktorému neskôr učil v kurzoch, sa nepokúša o naturalistické napodobnenie každodennej skutočnosti. Antroposofické scénické umenie a herectvo chce umelca a diváka vytrhnúť z rutiny reči, pohybu, giest a mimiky. Chce v ňom prebudiť zážitkom slova a hry vedomie o vnútornom človeku, v ktorom sú činné vyššie sily. Scénické umenie a tvorivá reč sú vzdelávacími prostriedkami na ezoterickej ceste.

Proti obyčajnému naturalistickému napodobňovaniu stavia Steiner pojem štýlu. V antroposofickom divadle sú pohyb a reč zvláštnym spôsobom štylizované a réžia včleňuje do hry tiež kostýmy výpravu a osvetlenie takým spôsobom, aby vzniklo vo všetkých častiach ladiace súhrnné umelecké dielo. Pomerne málo básnických diel vyhovuje takto chápanému scénickému umeniu. Predovšetkým sú to Steinerove mysterijné drámy, Goetheho Faust a veršované drámy vrcholnej klasiky, diela Schillerove a scénické básne Alberta Steffena. Po otvorení druhého Goetheana v r. 1928 uvádzala Mária Steinerová so svojím súborom takéto drámy a dodnes sú hrané v Goetheane i na pohostinských vystúpeniach hereckej skupiny Goetheana.

Steiner podnecoval a podporoval aj ochotnícke divadlo. Sám inscenoval v Dornachu Ľudové vianočné hry "O vyhnaní z raja", "O narodení Pána", "O troch kráľoch", ktoré zobral jeho učiteľ Karl Julius Schröer v Oberufere (Prievoze) na území dnešnej Bratislavy. Hrali ich sčasti amatéri, sčasti vyškolení herci z Antroposofickej spoločnosti. Dnes je zvykom na waldorfských školách a v Obci kresťanov, že ich každý rok predvádzajú deti a dospelí, väčšinou necvičení v herectve.