Organická architektúra

Môžeme nájsť historickú spojitosť, keď charakterizujeme podstatu antiky s jej spočívaním a nesením, keď prejdeme ku gotike a ukážeme, ako tu architektúra opúšťa spočívanie a nesenie, ako je úsilie prostredníctvom lomených oblúkov a krížovej klenby opäť oslobodené od len spočívania a nesenia, ako je nájdený určitý druh prechodu k živému.

V Dornachu bol učinený pokus priviesť toto živé tak ďaleko, aby dynamičnosť, metričnosť, symetričnosť predchádzajúcich stavebných foriem bola prevedená do formy organickej. Dá sa toho veľa predovšetkým z hľadiska starého staviteľstva napísať proti tomu, aby sa geometrické, metrické, symetrické formy nechali prejsť do foriem organických, ktoré sa inak nachádzajú u organických bytostí. Avšak nič tu nie je naturalistickou napodobeninou nejakých organizmov, ale bol iba učinený pokus vžiť sa do organicky tvoriaceho princípu prírody.

V Dornachu bol učinený pokus o prechod od geometricko - mechanického stavania k stavaniu v organických formách: celá stavba, celá architektúra je taká, že je myslená z celku a že každá jednotlivosť je na svojom mieste individuálne utváraná tak, aká na tomto mieste musí byť.

Rudolf Steiner o tom hovorí: Pozrime sa na orech. Má škrupinu, ktorá je okolo orechu vytvorená podľa tých istých zákonov, podľa ktorých vznikol samotný orech, jeho jadro. A túto škrupinu si nemôžeme predstavovať inú, než, aká je keď je jadro také, aké je. Človek pri tvorení dornašskej stavby v tom žije ako orechové jadro a má v sebe zákony, podľa ktorých musí vytvoriť škrupinu, stavbu. Tým, že antroposofická duchovná veda tvorí z celého ľudstva, nemohla si pre svoju stavbu vziať nejaký ľubovoľný stavebný štýl a do neho sa vysloviť. Ona je viac než teóriou, ona je životom. Preto musela byť zdrojom nielen jadra, ale i škrupiny v tých najdetailnejších formách. Táto stavba musela byť vytvorená podľa tých istých najvnútornejších zákonov, podľa ktorých hovoríme, podľa ktorých sú uskutočňované mystériá, podľa ktorých je uskutočňovaná eurytmia.

Historikovia architektúry radia stavebné dielo Rudolfa Steinera k expresionizmu v nemecky hovoriacich krajinách počiatku 20. st. a jeho vklad považujú za dôležitý pre rozvoj romantického prúdu vo vnútri architektonickej moderny. Steiner sa inšpiroval živými i neživými formami prírody. K architektúre sa dostal cez potrebu vytvoriť pre Antroposofickú spoločnosť adekvátne budovy, v ktorých by sa dalo vzdelávať i žiť a ktoré by spĺňali stanovené kritériá antroposofického učenia. Steiner k tomu hovorí: "Architektúra je schopná otvoriť dvere k vyšším pravdám, a človek, ktorý má skúsenosť s harmóniou foriem sa naučí tiež žiť v harmónii so svojím okolím - môže dosiahnuť harmónie a mieru v duši prostredníctvom týchto foriem."

Stavba je celá považovaná za živú bytosť a v homogénnom svete potom materiál odráža ducha, duch je vtelený v materiáli. Steiner realizoval projekciu pocitov živej bytosti do architektonických foriem, aby tak budovám vtlačil ich vlastný život.

Požiadavky kladené na architektúru sa dajú zhrnúť do niekoľkých základných téz:

• Pohyb - obzvlášť u linky (súvisí s myšlienkami secesie). Línie sa majú vlniť a zavíjať, dynamizovať priestor.
• Sochárska forma - architektúra je v rámci tejto kategórie výsledkom stretávania pozemských a kozmických síl, ktoré tak sochársky formujú hmotu stavby. Stavba je na jednej strane živou bytosťou, na druhej pevnou štruktúrou z tehál a betónu. Má duchovný i pozemský účel.
• Premena foriem (metamorfóza) - stavba je prestúpená opakovaním určitého motívu pri jeho súčasnom organickom rozvíjaní. Menšie časti sú vo vzťahu k vyššiemu, harmonickému celku.

V tvorbe R. Steinera je vidieť vývoj v konkrétnej aplikácii týchto požiadavkov. Zatiaľ čo prvé Goetheanum malo oblé formy, viac sa viazalo na rastlinný svet a vo forme prevládala adícia, druhá stavba je robustnou sochou, akoby vydlabanou z jedného kusu materiálu s viditeľnými stopami po noži a dláte.

Architekti sa antroposofickým prístupom inšpirovali len ojedinele. Snáď najznámejší je Maďar Imre Makovecz, ktorý sa vo svojej organickej architektúre hlási naviac k odkazu maďarského ľudového umenia.

Ďalší architekti navrhujú budovy pre waldorfské školy a škôlky, založené na Steinerovom učení, či pre medzinárodné hnutie Camphill, kde sú v novo zriadených farmách či malých dedinkách do rozšírených rodín integrované deti s najrôznejšími formami handicapu.