C = 128 Hz = Slnko

Keď sa Rudolfa Steinera raz pýtali, ktorá je správna výška tónu pre našu súčasnosť, odpoveď bola, že „C = 128 Hz = Slnko“ je správna výška tónu pre moderné ľudské mysle a duchov. C = 128 Hz je o oktávu nižšia ako C = 256 Hz. Steiner údajne tiež uviedol, že vnútorné ucho človeka je postavené na C = 128 Hz. Táto frekvencia sa podľa Steinera netýka len planéty Mars a jej kovového železa, ale aj meteorického železa ako slnečnej substancie vo vesmíre, Michaela Archanjela ako ducha doby, ľudskej krvi a ľudskej slobody“.

C je vždy Prima - Prima (z latinského primus – prvý) je koreň stupnice. C je globálna základňa všetkých mierok. Toto tvrdenie Rudolfa Steinera bolo preukázané univerzálnym frekvenčným modelom Prirodzené ladenie.

Tón vnímal Rudolf Steiner ako podstatnú živú vec. „Ani zvuk, ani teplo, ani svetlo, ani elektrina nie sú vibrácie, o nič viac ako kôň nie je súhrn cvalových krokov. Pre cítiacu ľudskú bytosť je vibrácia dôvodom na napodobňovanie kvality v sebe, toto je vnímanie zvuku. Podobne je to aj s inými vecami: svetlom atď.
Ale hudobný aspekt je schopný Kristov impulz prezentovať svetu v tónoch, vo formovaných tónoch, v tónoch naplnených dušou, v tónoch duchovne naplnených."

"Sekundu ako jednotku času nemožno nájsť v prírodných javoch, a preto ju veda považuje za ľubovoľnú veličinu. C = 1 Hz však patrí k tónu C = 128 Hz ako siedmej suboktáve. Podľa definície to vyžaduje jednu sekundu času na jednu osciláciu. Hoci je ľudským uchom nepostrehnuteľný – spodná hranica počutia je okolo 16 Hz – fyzická nepočuteľnosť nevylučuje jeho účinnosť. Z toho vyplýva, že naša časová sekunda nie je v žiadnom prípade svojvoľne fixnou jednotkou. Ako časová miera suboktávy tónu C = 128 Hz je ukotvený v ľuďoch ako tento samotný tón a vytvára tak skutočné spojenie medzi ľuďmi a hudbou, pokiaľ sú obe integrované do toku času. Jednou z hlavných charakteristík hudby je, že nemá priestorovú formu, ale prebieha výlučne v čase.“

O budúcej dôležitosti tónu C Rudolf Steiner povedal: „F už vlastne k piatim starým tónom d, e, g, a, h pribudlo vo veľmi vysokej miere, ale ešte nie k skutočnému c. To naozaj musí prísť so všetkým jeho ľudským emocionálnym významom.“

1 Hz je tón C
1 Hz je jedna sekunda
1 Hz je prirodzená referenčná frekvencia liečivej hudby
128 Hz a 432 Hz patria k sebe.
128 Hz je základná frekvencia 432 Hz.

Toto je určujúce poznanie od výrokov Rudolfa Steinera: „C je vždy prvočíslo“ a „C = 128 hertzov = Slnko“. "No, pre tých, ktorí naozaj uznávajú, slnko nie je fyzická guľa plynu, ako ho opisuje moderná fyzika, ale súhrn duchovných bytostí. A hlavné duchovné bytosti, ktoré vyžarujú duchovné, takpovediac, zo slnka, ako slnečné svetlo fyzicky alebo étericky žiaria, sú všetky zoskupené okolo určitej bytosti, ktorú nazývame starokresťansko-pohansky, kresťansko-židovsky Michael. Michael pracuje mimo slnka. A to, čo má slnko dať svetu duchovne, sa dá nazvať aj tým, čo Michael a jeho zástupy musia dať svetu.“

Koncertná výška C = 128 Hz.
C=128 Hz je štandardná výška univerzálnej hudby.
C=128Hz je základom frekvenčného modelu prirodzene čistého ladenia > Prirodzené ladenie.

Tento systém je matematicko-vedecký, ale môže pre učiaceho sa rozvíjať kozmicky-duchovné dimenzie. To závisí od toho, ako ďaleko sa chce výskumník frekvencií zapojiť do univerzálnej pravdy. Hudba na báze 1 Hz (128 Hz je oktáva 1 Hz, 256 Hz je oktáva 1 Hz) znie aj bez akýchkoľvek teoretických znalostí. Je to len prirodzený zvuk, pretože je založený na sérii prirodzených tónov. V tomto intonačnom systéme je vykúpený aj „prísľub spásy“ 432 Hz, aj Solfeggio frekvencie sa dajú vysvetliť.

Oktávovanie

Pochopenie oktávy je veľmi dôležité. Oktáva znamená zdvojnásobenie frekvencie. Ak referenčná frekvencia = 1 Hz = jedna oscilácia za sekundu, potom prvá oktáva má 2 x 1 = 2 Hz, druhá 2 x 2 = 4 Hz, tretia 2 x 4 = 8 Hz, štvrtá 2 x 8 = 16 Hz, piata 2 x 16 Hz = 32 Hz a ôsma oktáva 2 x 128 = 256 Hz.

Oktávová séria:
0-1-2-4-8-16-32-64-128-256-512-1024-2048-4096-8192-16384-32768...
Všetky oktávy referenčnej frekvencie sú ROVNAKÝ TÓN.

Nastal čas uzavrieť kruh a spojiť dve spomínané referenčné frekvencie, 256 (alebo jej spodnú oktávu 128) Hz a 432 Hz. Keď Mária Renoldová počula o Steinerovej indikácii C = 128 Hz, rozhodla sa to prakticky otestovať. Zaoberala sa tiež dôkladným pochopením problémov ladenia a intonácie. Ako klasická hudobníčka si bola vedomá, že rovnako temperovaná stupnica je kompromisom s výraznými stratami z hľadiska čistoty harmónie. Prišla so systémom ladenia, ktorý nazvala stupnicou dvanástich kvint, ktorý poskytoval spôsob ladenia klavíra s prijateľnejšími kompromismi, ako je rovnaký temperament. Pomocou tohto systému je možné mať v stupnici C = 256 Hz aj A = 432 Hz, čo pri rovnakom temperamente nie je možné. Mária Renoldová vykonala mnoho experimentov, pričom testovala rôznu odozvu poslucháčov na jej systém ladenia v štandardnej výške 440 Hz a 432 Hz. Zistila, že z 2 000 ľudí testovaných počas 20 rokov viac ako 90 % trvalo preferovalo nižšiu výšku tónu. Noty boli uvádzané v rôznom poradí, na rôznych nástrojoch, s rôznymi prostriedkami, aby sa predišlo predsudkom poslucháča. Široká škála komentárov sa uberala podobným smerom, keď sa vyššie tóny nazývali viac dráždivé, nepríjemné, agresívne, spôsobujúce stres a nervozitu. Tá nižšia naopak znela príjemne, žiarivo, pokojne, harmonicky, srdečne, no nechávajúc človeka slobodného.