Ďalšie témy
Maľovanie predmetov
Najmä u neživých predmetov sa stretávame s nutnosťou chápať vec citom. Svet farieb nemožno obsiahnuť
rgZ5mom/ Mqrìl`vuc0xonéiqM ci4om. Ieă m#ľujeMu nheĭo nerganibkého, svmny alejn nejak nežIVï predlet9*
! mu3me aa$oppať: Je potrebn"cxxa To,Čo m!ľujem, na8Záklide fas"y - bhǡpaյ 4o na rãklade faR&y 6 M
$naj!rení? no je t!vemi"nunϩ! Uweaomme itoviž, čo je ~nsiteľní0a Čo znesiteľn nkm he Keď na0bi5m$
! phochu"BameuJmle čirny s4l,$je po nyeōG celm znesitenǨho. P2edstawmI smizbu oala6o6anú El!s lodrý- -
() nábytkom: + láme %rtetac{í #ítenie, bu|e Po p2e nás .ezleSIdeľjé. POdobne jedMkáվ%me vystť`i~bu so Ellý
* " alejo mrvgnM nâbyTkkm!,zbu namaĺov!nú-, BeZpro{tzefje na rapimr"algbo n"ltno0jE možné fixovať Lef#p, ! : ĝohn mw{íSť niečo nekrganic끩h< niečo(le)v(k č"lá 0o qvoju{`farba oBraznÕ charqktdr. MuWím`
`sa 4eda ptaŧ:ԌO dovoľuje
< xref="../$alsie_tey/Preziva~I^Ciev~ej`tml" t)4le="Ĭiernc(narbe">čirni,|/a>
Musíme sa pokúsiť dať obrazu, ak maľujeme niečo neživé, charakter lesku. Na tom záleží. Tomu, čo má vo farbe, v čiernej, bielej, zelenej a vo farbe broskyňového kvetu obrazný charakter, musíme dať vnútorný charakter lesku. To, čo týmto spôsobom oživíme na lesk, však potom môžeme tiež kombinovať s inými leskami, s modrou, žltou a červenou. Farby, ktoré majú obrazný charakter, teda musíme ich obrazného charakteru zbaviť, musíme im dať charakter lesku. To znamená, že maliar, ak maľuje niečo neorganické, musí mať vždy na pamäti, že vo veciach samotných spočíva zdroj určitého svetla, že v nich spočíva zdroj matného svetla. Svoje plátno alebo svoj papier si musí v istom zmysle predstavovať ako niečo, čo vydáva svetlo. Potrebuje tu v ploche jas svetla, ktorý na ňu musí namaľovať. Ak maľuje niečo neživé, musí jeho dušu napĺňať to, že základom neorganických predmetov je niečo svietiaceho, že teda jeho plocha je v istom zmysle priesvitná a že zvnútra svieti.
S vystúpením planét mimo Mesiaca (vystúpenie Mesiaca súvisí s pôvodom zelenej) súvisí vnútorné zafarbenie neživých predmetov ako takých. Pevné sa stáva farebným, môže sa stať farebným vďaka tomu, že Zem je oslobodená od síl, ktoré v nej boli, kým s ňou boli planéty spojené, že pôsobia zvonku z kozmu, a tým vyvolávajú u sfarbených nerastných telies vnútornú silu farebnosti. To je niečo, čo nerasty majú od toho, čo odišlo, a teraz to pôsobí z kozmu. Vidíme, že je to oveľa skrytejšie tajomstvo ako u zelene rastlín. Máme tu však niečo, čo práve preto, že to je skryté, zasahuje aj hlbšie do podstaty, a týka sa preto nielen živej rastlinnosti, ale aj neživej nerastnosti, preniká do nej. Vedie nás to k pôsobeniu v kozme. Farebnosť neživého nemôžeme vysvetliť, ak nebudeme chcieť vedieť, že táto farebnosť súvisí s tým, čo si zemské telesá ponechali ako vnútorné sily, keď ostatné planéty vystúpili zo zemskej bytosti.
Ak máme vysvetliť napr. červenkastú farbu u niečoho nerastného, musíme ju vysvetliť spolupôsobením Zeme s nejakou planétou, napríklad s Marsom alebo Merkúrom. Ak máme vysvetliť žltkastú farbu v neraste, musíme ju vysvetliť spolupôsobením Zeme povedzme s Jupiterom alebo s Venušou atď. Preto zostane farebnosť nerastov vždy záhadou, kým sa človek neodhodlá k tomu, že bude Zem (práve preto, aby jej rozumel aj v jej farebnosti) uvažovať v súvislosti s tým, čo je v kozme mimozemské.
Ak sa chceme dostať k živému, musíme siahnuť po slnečnom svetle, po mesačnom svetle, a dostaneme sa tak k zelenej farbe, ktorá sa fixuje u rastliny. Ak však chceme porozumieť tomu, čo k nám svieti zvnútra látok, čo sa vo vnútri telies usadzuje z inak fluktuujúcej spektrálnej oblasti, potom si musíme pripomenúť, že to, čo je dnes kozmické, bolo kedysi vo vnútri Zeme, a že je to pôvodom skutočnosti, že v Zemi sa nachádza aj niečo fluktuujúce. Práve to, čo sa skrýva pod povrchom nerastov, musíme vo svojej príčine hľadať mimo Zem. To čo sa nachádza na povrchu Zeme, možno objasniť z pozemskosti samotnej ľahšie než to, čo sa nachádza pod povrchom Zeme. A tak sa pred nami nerastné súčasti našej Zeme skvejú vo farbách, ktoré si ponechali z toho, čo vystúpilo v planétach. A opäť sú tieto farby pod vplyvom príslušných planét kozmického okolia.
Keď fixujeme pri maľovaní farbu, teda niečo neživého na ploche, musíme ísť so svetlom akosi za plochu, musíme celú plochu preduchovniť, musíme vytvoriť tajuplné vnútorné svetlo. To, čo k nam žiari z planét, sa musíme snažiť dostať za plochu, na ktorú fixujeme obraz, aby v nas táto maľba vôbec organicky vyvolala dojem niečoho bytostného, nie len niečoho obrazného. A tak ak budeme chcieť maľovať neživé, bude nam záležať na tom, aby sme farby preduchovnili. Čo je čierne, je obrazom mŕtveho v duchovne. Čo do zdania vytvárame duchovno a zobrazujeme v ňom niečo mŕtveho. A keď to zafarbíme, keď z toho urobíme skrz naskrz lesk, vyvoláme to bytostné. To je dej, ktorý musí byť u neživého s ohľadom na maľovanie zachovaný.