Maľovanie

Keď maľujeme, keď fixujeme farbu, keď farbu kúzlime na plochu, prídeme na to, že farbe musíme dať akosi charakter spätného svitu, spätného lesku, inak budeme kresliť, ale nebudeme maľovať. Ak budeme (tak ako to žiada novší vývoj ľudstva) prenikať viac a viac k tomu, že budeme maľované vyzdvihovať z farby samotnej, potom budeme musieť v tomto pokuse ďalej a ďalej pokračovať: odhaľovať povahu, podstatu farby, aby sme farbu donútili svojím spôsobom k obráteniu: ak je obrazom, tak aby na seba znovu vzala charakter lesku - dosiahnuť teda toho, aby vnútorne svietila. Ak to namaľujeme inak, nedostaneme z neživej prírody nič, čo by bolo namaľované znesiteľne. Stena, pri ktorej nedosiahneme toho, aby bola namaľovaná farbou tak, že bude vnútorne svietiť, taká stena nie je z maliarskeho hľadiska žiadna stena, ale len obraz steny. Musíme dosiahnuť, aby farby vnútorne svietili.

Tým budú v istom zmysle mineralizované. Preto sa tiež bude musieť stále viac prechádzať k tomu, že sa nebude maľovať z palety - kedy sa plocha len potiera hmotnou farbou, kedy sa nikdy nedá správne vyvolať vnútorný svit - ale bude sa musieť stále viac prechádzať na maľovanie z téglika. Bude sa musieť maľovať len tou farbou, ktorá, ak je vodová, dostáva zdanie niečoho fluktuujúceho. Do maľovania sa dostal neumelecky prvok, keď sa přešlo k maľovaniu z palety. Maľovanie z palety je materialistické, je to nepochopenie vnútornej povahy farby, ktorá ako taká nie je hmotným telesom nikdy pohltená, ale ktorá v hmotnom telese žije a z hmotného telesa musí vystupovať. Preto keď ju nanesieme na plochu, tak ju musíme doviesť k tomu, aby svietila.