Múdrosť, krása, cnosť

Jas = krása, umenie
Múdrosť = to, čo sa stáva poznaním, beztvárne poznanie
Cnosť, moc = to, čo je skutočne vhodné, čo niečo dokáže, ktorého vláda niečo znamená

Táto trojica bola odpradávna takto uctievaná. Dnes ak chce niekto povedať nejakú idealistickú frázu, hovorí o pravde, kráse a dobre. Môžeme však poukázať na staršie doby, kedy tieto veci boli prežívané so všetkým ľudským duševným záujmom. U cnostného človeka sa nejedná o to, že sa vôbec k niečomu hodí, ale že sa hodí k niečomu duchovnému, že sa ako človek postaví do duchovného sveta. Cnostný v skutočnom zmysle je ten, kto je celým človekom vďaka tomu, že vôľou uskutočňuje - nie len vyjavuje, ale uskutočňuje - duchovno. Keď stvárnime cnostnosť, teda to, čo má človek zo svojej vlastnej podstaty uskutočniť z duchovna, dostávame sa z oblasti krásy, z oblasti umeleckosti.

Ak sa pokúsime namaľovať cnostného človeka, potom to môžeme urobiť len tak, že cnosť nejakým spôsobom charakterizujeme vo vonkajšom jave, povedzme v kontraste s neresťou.