Časová perspektíva farieb

Keď napr. pozeráme na zelený drahokam, tak ho vidíme tak, ako bol pred nekonečne dlhou dobou duchovne vystavaný zo zelenej farby z duchovného sveta. V tom istom okamihu, kedy sa zelený drahokam objaví pred nami, vrátime svoje oko do čias dávno minulých, a zelená farba sa nám bude javiť preto, že vtedy božsko-duchovné bytosti stvorili z duchovného sveta túto substanciu skrz zelenú farbu v duchovne. Vo chvíli kedy na drahokamoch vidíme zelenú, červenú, modrú, žltú farbu, pozeráme späť do nekonečne vzdialenej minulosti. Keď vidíme farby, tak totiž vôbec nevidíme len to súčasné, keď vidíme farby, tak sa pozeráme späť do ďalekých časových perspektív. Takýto sfarbený drahokam totiž vôbec nemôžeme vidieť len súčasne, rovnako ako nemôžeme, ak stojíme dole na úpätí nejakej hory, vidieť v našej bezprostrednej blízkosti zrúcaninu, ktorá je na vrchole. Pretože sme od tejto veci vzdialení, musíme ju vidieť perspektívne.

Ak sa teda pred nami objaví topás, môžeme ho vidieť nielen v súčasnom okamihu, musíme pozrieť do časovej perspektívy. A keď potom, podnietení drahokamom, do časovej perspektivy pozrieme, pozrieme k prazákladu pozemského tvorenia pred lemurskou epochou vývoja našej Zeme a uvidíme drahokam vytvorený z duchovna, uvidíme ho vďaka tomu farebný. Keď vidíme neživú prírodu farebnú, uskutočňujeme v styku s neživou prírodou spomienku na doby ležiace nesmierne ďaleko v minulosti. A zakaždým, keď sa pred nami na jar objaví zelený rastlinný koberec Zeme, vidí ten, kto dokáže tomuto objavovaniu sa zelene v prírode porozumieť, nielen súčasnosť, ale pozerá späť do čias, keď počas bytia starého Slnka bol z duchovna stvorený rastlinný svet a toto stvorenie z duchovna sa udialo v zelenosti. Správne vidíme farebnosť v prírode vtedy, keď nás táto farebnosť podnieti k tomu, aby sme v prírode zreli predveké tvorenia bohov.