Hu a Ceridven

Všetky deje zasvätenia boli také, že sa žiakovi ukazovalo: „Smrť je v živote dejom ako ostatné deje. Nič sa nezmení na vnútornom životnom jadre človeka“. Kde sa uchovali druidské mystériá podľa mena - druid = zasvätenec tretieho stupňa - bol zasvätený uvedený do stavu podobného smrti, takže nič svojimi zmyslami nevnímal. Jeho rozum mlčal. Kto žije len vo svojom tele a len svojím fyzickým rozumom môže vnímať iba to, na čo má mozog nástroje, ten nemá v takom stave, keď zmysly mlčia, žiadne vedomie. To je práve zasvätenie, že keď zmysly mlčia (cit, sluch atď.), a tiež keď mozog mlčí, prekonáva žiak zážitky a pozorovania. Čo tu v nás pozoruje, to bolo nazývané dušou, Ceridven. A čo jej prichádzalo v ústrety ako vonkajšiemu oku a uchu svetlo a tón – svet duchovných skutočností, to sa nazývalo „Hu“. Zasvätenci prežívali manželstvo medzi Ceridven a Hu. Také zážitky sú popísané v mýtoch.

Keď sa nám dnes rozpráva, že predkovia uctievali boha Hu a bohyňu Ceridven, tak je to len opis pre zasvätenie. To je podklad skutočného mýtu. A sú to len prázdne reči, ak sa hovorí, že vraj také mýty mali astronomický význam - Ceridven že vraj je Mesiac a Hu Slnko. Také mýty mohli vzniknúť len preto, že bolo vedomie o vnútornom vzťahu medzi dušou, ktorá sa pozdvihuje, a duchom Slnka – nie fyzickým Slnkom. A práve do mystérií o Hu a Ceridven sa v týchto krajoch zasväcovalo.