Umenie v živote Rudolfa Steinera

Už v r. 1888 prednášal Rudolf Steiner vo Viedni na téma "Goethe ako otec novej estetiky". Prebral tam v skratke doterajší vývoj myšlienok o umení a odmietol predstavu, že krása je prežarovanie niečoho vyššieho do zmyslovej skutočnosti, idea vtelená do hmoty. O idey nech sa stará vedecké poznanie a umenie nech usiluje o niečo iné ako o idey. Hovoril o tom, že novšia estetika k svojej škode neprihliadla ku Goetheho myšlienkam o umení. Goethe sa pozerá na umelecké dielo nie ako na zjavenie niečoho vyššieho v niečom pozemskom, ale ako na sformovanie samotnej zmyslovej skutočnosti do takej podoby, že zdanlivo poukazuje na svoju ideu, na svoj vlastný ideál. V umení teda nejde o tlmočenie ideí, ale o premenu toho, čo je zmyslovo hmotné, až do tej miery, aby vyjadrovalo - aj keď len v podobe krásneho zdania - niečo zo svojho vlastného ideálu. V tom zmysle musí umelecké dielo prevyšovať výtvory prírody, pretože v prírode každý útvar je len čiastočným výrazom svojej ideálnej dokonalosti; v umení sa zmyslová skutočnosť môže javiť tak, že sa zdá byť tým, čím by vlastne byť mohla.

Umenie ako úsilie o premenu pozemskej skutočnosti do ideálnejšej podoby - to bola myšlienka, ktorej už Steiner zostal verný. Bola totiž v súlade s obsiahlejšou predstavou: že samo kresťanstvo je cesta k premene ľudstva a celej Zeme. Umenie tak dostalo hlboko kresťanské poslanie.

Čo takéto myšlienky znamenajú pre konkrétnu umeleckú prax, to si musel Steiner ujasniť dlhým, sústredeným zápasom o preniknutie do rôznych oblastí umenia, staršieho i nového. V dobe kedy uskutočnil svoju viedenskú prednášku, mal síce jasnú všeobecnú predstavu o funkcii umenia v kultúrnom živote, ale ešte nie o konkrétnych dôsledkoch tejto idey. Bol predovšetkým človekom vedy. Vo vlastnom životopise o tom hovorí: "Moje umelecké cítenie nebolo vtedy ešte tak vyvinuté ako môj vzťah k zážitkom poznania."

Plánovito vyvíja stále hlbší vzťah k umeleckej tvorbe. Sleduje divadelné dianie, niektoré predstavenia navštívi mnohokrát, píše divadelné kritiky, o literárnom dianí i o literatúre v 19. st. Orientuje sa v obrovskej oblasti umenia i kontaktmi s viedenskou, neskoršie výmarskou a berlínskou umeleckou mladou generáciou. Vnímal napr. zaujato boj o Wagnerovo dielo. Behom činnosti v Goethovom archíve vo Výmare (1890 - 1896) sleduje nielen výmarský divadelný, literárny a maliarsky život, ale tiež novátorské úsilie Richarda Straussa, a je hlboko zasiahnutý dirigentským vystúpením Gustava Mahlera, ktorý vo Výmare riadil premiéru svojej I. symfónie.

Keď do svojho 29 roku nepodnikol žiadnu dlhšiu cestu, tak od r. 1889, od vtedajšej cesty do Budapešti, navštevuje kultúrne významné mestá a využíva týchto pobytov k štúdiu umeleckých pamiatok. To vyvrcholilo najskôr v r. 1902 v Londýne, kde sa po prvý krát zoznámil s obrazmi W. Turnera, ale najviac na šiestich cestách do Talianska v rokoch 1907 - 1912, kde prešiel nielen najznámejšie múzeá a chrámy s freskami najvýznamnejších majstrov renesancie, ale i mnoho menej známych miest s pokladmi staršieho maliarstva. Vo vlastnom životopise o tom píše: "A tak som od začiatku storočia, teda v piatom desaťročí svojho života, prechádzal vysokou školou štúdia umenia a v súvislosti s tým i pohľadom na duchovný vývoj ľudstva."

To je doba, kedy začína i sám byť umelecky činný. Keď v r. 1907 organizuje kongres európskych sekcií Teosofickej spoločnosti v Mníchove, chce, aby bolo zjavné, že z teosofie môžu vzísť podnety pre obnovu kultúry. Dáva umelecky vyzdobiť sálu, v ktorej prebieha kongres, na spôsob rosenkruciánskeho chrámu. Na programe je i hudba a recitácia (niečo skôr neobvyklé) a predovšetkým prevedenie Schurého "Eleusinskej drámy". Marie von Sivers (neskôr Mária Steinerová) ju preložila do nemčiny, Steiner previedol jej preklad do voľných veršov a sám tiež hru naštudoval. s ochotníkmi z Teosofickej spoločnosti. Mária von Sivers o tom píše: "Rudolf Steiner pracoval vo všetkých umeleckých oboroch a vo všetkých remeslách, všetkých inštruoval,maliarov, sochárov, hudobníkov, truhlárov, čalúnikov, hercov, krajčírky, javiskových robotníkov, elektrikárov."

V r. 1910 už inscenuje v Mníchove svoje vlastnú "mysterijnú drámu", v ďalších rokoch druhé, tretie a štvrté. Od r. 1906, kedy Mária von Sivers recitovala k Steinerovej prednáške o gréckych mystériách Hegelovu báseň "Eleusis", sa datuje spolupráca oboch na rozvoji nového druhu recitačného umenia, tzv. "tvorivej reči", prihliadajúcej rovnako k charakteru slovného vyjadrenia ako k intelektuálnemu obsahu veršov.

Od Vianoc 1910 inscenuje Steiner s Máriou von Sivers vždy znovu ľudové vianočné hry z Prievozu (na území dnešnej Bratislavy), objavené a zverejnené jeho viedenským vysokoškolským učiteľom Schröerom. Tieto pôvabné hry sa dnes každoročne uvádzajú v antroposofických inštitúciách po celom svete. Od r. 1913 sa buduje v Dornachu u Basileja - ako ústredie antroposofickej spoločnosti - "Goetheanum" podľa Steinerových návrhov. Táto stavba podnietila rozvoj tzv. organickej architektúry v 20. st. Steiner sa sám aktívne zúčastnil i vymaľovania stropu veľkej kopule tejto budovy, ktorá potom na rozhraní rokov 1922/23 padla za obeť založenému požiaru. V ďalších dvoch rokoch - než ho choroba upútala na lôžko - ešte stačil vypracovať návrh novej stavby, teraz nie drevenej, ale betónovej; tá je dodnes ústrednou budovou antroposofického hnutia.

Na pozadí javiska pôvodného Goetheana malo stáť 9 metrov vysoké súsošie znázorňujúce "reprezentanta ľudstva" (Krista) medzi mocnosťami zla. Na tomto diele pracoval Steiner sochársky až do smrteľného ochorenia, ktoré prerušilo a znemožnilo jeho neúnavnú prednáškovú činnosť. Pod touto Kristovou sochou stálo v Steinerovom ateliéri jeho úmrtné lôžko.

Pre maliarsku prácu s farbami dal Steiner v posledných rokoch svojho života radu podnetov, a to vlastnými skicami i početnými pokynmi pre výtvarnú prácu v školách i v zariadeniach pre deti vyžadujúce zvláštnu duševnú starostlivosť. Súbežne s vlastnými umeleckými aktivitami prednášal Rudolf Steiner z mnohých hladísk o umení, o jeho jednotlivých druhoch a o ich vývoji. Jeho témami boli mimo iné i vzťahy jednotlivých článkov ľudskej bytosti k jednotlivým druhom umenia, vzťah bytostí nadzmyslového sveta k umeniu, význam umenia pre človeka, podstata farieb, eurytmie, tvorivá reč, herectvo. Radu prednášok venoval Goetheho Faustovi, ku ktorého neskrátenému prevedeniu na javisku Goetheana dal podnet.

Waldorfské školy, ktorých koncepcia je jeho dielom, sa vyznačujú ako mimoriadnym zastúpením umeleckých predmetov v rozvrhu hodín, tak umeleckým prístupom k vyučovaniu ostatných predmetov.

I Steinerove umelecké impulzy ukazujú, ako významne môže hlbšie poznanie sveta oplodňovať život človeka a prebúdzať v ňom tušenie o možnostiach obnovenej jednoty poznania, umenia a náboženského vzťahu k svetu.