Ďalšie témy

Vianočný zjazd 1923
Antroposofické smernice (17.február 1924)
Antroposofické smernice dané ako podnet z Goetheana. Č. 1 až 22

Antroposofická spoločnosť - Goetheanum

Celosvetová (všeobecná) Antroposofická spoločnosť bola založená Rudolfom Steinerom na vianočnom zjazde koncom roku 1923 v Dornachu vo Švajčiarsku. Jej súčasťou sa mala stať i Vysoká škola duchovnej vedy, z ktorej ale stihol Steiner uskutočniť behom svojho života len prvú triedu z plánovaných troch. Táto škola pre duchovnú vedu mala nahradiť predchádzajúce ezoterické krúžky, ktoré Steiner viedol pred prvou svetovou vojnou. Podal návody pre vnútorné individuálne školenie, ako postupovať v úplnej slobode, bez duchovného učiteľa s jasným vedomím v poznaní duchovného sveta. Ide predovšetkým o jasné pochopenie vnútorných poznatkov a zážitkov na individuálnej ceste tak, aby všetko bolo kontrolovateľné jasnou mysľou, a aby bola vylúčená akákoľvek manipulácia, akýkoľvek zásah do vnútornej slobody.

Fotografie Goetheana

Centrom Antroposofickej spoločnosti je Goetheanum Goetheanum v Dornachu vo Švajčiarsku, kde sídli tiež predsedníctvo spoločnosti; národné vetvy spoločnosti existujú vo väčšine krajín sveta, okrem Európy, Ameriky, Austrálie a Japonska tiež v krajinách ázijskej a pacifickej oblasti a tiež v niekoľkých afrických krajinách. Nacisti ju zakázali vo všetkých Nemeckom obsadených krajinách, a potom u nás ju zakázali i komunisti. Mohla pracovať len obmedzeným spôsobom v ilegalite, a veľa jej členov bolo i väznených.

Jej činnosť bola obnovená koncom roku 1989. Antroposofická cesta je možná len v plnej slobode každého človeka: nepozná ani dogmy, ani poslušnosť duchovnému učiteľovi, ani nepodáva poznatky, ktorých platnosť si nemožno zdravým rozumom overiť, pokiaľ sa k tomu vyvinie vlastné dostatočné úsilie. Proti veľkej väčšine ostatných duchovných prúdov súčasnosti antroposofická cesta prísne sleduje cestu racionality, nepracuje so žiadnymi dychovými ani inými telesnými cvičeniami a plne rešpektuje individuálnu slobodu každého - navyžaduje žiadnu vieru, len nepredpojatosť (v zmysle odmietania antroposofických obsahov, než sú samostatne preskúmané).

Pred vznikom Antroposofickej spoločnosti Rudolf Steiner viedol nemeckú sekciu Teosofickej spoločnosti. V r. 1907 oddeľuje svoju ezoterickú školu od Teosofickej školy Annie Besantovej, ktorej vyčítal orientáciu na indické učenia. On sám vo svojich prednáškach presadzoval kresťanský vhľad do duchovných svetov s mnohými tradičnými rosenkruciánskymi prvkami. Rozpor medzi Steinerovým chápaním okultných náuk a adyarským ústredím Teosofickej spoločnosti vyvrcholil po založení vnútorného Rádu hviezdy Východu a prehlásení indického chlapca Jiddu Krišnamurtiho za znovuzrodeného mesiáša. To Rudold Steiner dôrazne odmietol, čo nakoniec viedlo k jeho definitívnemu odchodu z teosofického hnutia a k založeniu Antroposofickej spoločnosti.

Alexander Strakosch podáva správu: Niekoľko mesiacov pred Vianočným zjazdom mi Rudolf Steiner v jednom rozhovore položil otázku, odkiaľ pochádzajú ťažkosti v Antroposofickej spoločnosti: „Bolo to v roku 1923, keď mu robilo starosti to, čo sa dialo v Antroposofickej spoločnosti. Spýtal sa ma: „Viete, odkiaľ pochádzajú ťažkosti v spoločnosti?“ A keďže som na to nedokázal dať v pojmoch žiadnu odpoveď, pokračoval: „Pochádzajú z toho, že ešte nie je dostatočný počet ľudí, ktorí dosiahli tie stupne poznania, ktoré sú opísané v knihe: Poznávanie vyšších svetov. Keď mi duchovný svet udelil poverenie, aby som napísal túto knihu, tak očakával, že mnohí ľudia budú tak pokročilí. Tak som mal i pokyn napísať druhý diel.“ Po istom čase najvážnejšieho mlčania potichu pokračoval: „To, čo sa očakávalo, nenastalo. Duchovný svet nahodí čas od času udicu. Tentokrát sa na ňu nič nechytilo. Keďže ale bola reč o nejakom pokračovaní, musel som vydať aspoň malý spis: Stupne vyššieho poznania.