Nie je protiklad medzi západnou a východnou duchovnou vedou

Nie sú dva okultizmy, je iba jeden okultizmus. A nie je protiklad medzi západnou a východnou duchovnou vedou. Je iba jedna pravda. A keď sa niekto pýta: Keď západný a východný okultizmus je to isté, prečo východný okultizmus neuznáva Krista? Ako na to odpovedať? Odpovedať na to možno tak, že nie je na nás dať na to odpoveď. Nie sme povinní dať na to odpoveď, lebo uznávame celý východný okultizmus. Ak sa niekto antroposofa opýta či uznáva, čo hovorí východný okultizmus o Brahmovi, o Buddhovi, tak by mala odpoveď znieť, uznávam. Východné pravdy nepopieram. Stojím pevne na pôde uznávania celej východnej pravdy, nakoľko je pozitívna. Ale má mi to brániť v tom, aby som ešte uznával tiež to, čo je nad tým? Uznávam, čo hovorí východný okultizmus, ale nebráni mi to uznávať i to, čo existuje v západných pravdách.

Keď sa nam rozpráva, že je to nízky spôsob chápania orientalistov, keď hovoria, že Buddha upadol v skazu nemiernym pojedaním bravčového mäsa, a sme poučovaní o tom, že to má hlbší význam, a to ten, že Buddha tým, ktorí boli spočiatku okolo neho, podal príliš mnoho ezoterickej múdrosti, takže na tomto preplnení spočíva predovšetkým akýsi spôsob karmy, to z hľadiska antroposofie treba pripustiť a môžeme povedať: Samozrejme sú za tým hlbšie ezoterické múdrosti, ktoré tvrdíte vy, východní ezoterikovia. Avšak keď sa nam potom povie, že nikto nemôže pochopiť, že Ján prijal Apokalypsu za hromu a blesku na Patmose potom povieme: Každy, kto vie, čo sa tým mieni, ten vie, že je to pravda, Z hľadiska antroposofie nemožno namietať proti tomu, že je spravne, ak sa povie, že Buddhovo astrálne telo bolo uchované a neskôr vtelené do Šankaračárju. Ale nemôže sa brániť antroposofiii učiť, že astrálne telo Ježiša z Nazaretu bolo uchované a zjavilo sa v početných obrazoch, vtelilo sa do rôznych ľudí, ktorí vtedy pôsobili v zmysle kresťanstva, ako do Františka z Assisi alebo Alžbety Durínskej.

Antroposofia nepopiera ani jednu pravdu východného ezoterizmu. Keď sa niekto pýta: prečo je niečo popierané, prečo sú tu odporcovia, potom nie je na antroposofii, aby odpovedala. Lebo na nej by bolo odpovedať, keby niečo z toho popierala. Ale ona nič nepopiera. Povinnosť odpovedať má ten, ktorý niečo popiera, nie ten, kto niečo pripúšťa.