Umenie budúcnosti

Príde doba, kedy cesta k umeniu bude v mnohých ohľadoch iná, než bola v dobách minulých, kedy bude oveľa životaplnejšia, kedy to, čo je prostriedkom umeleckej tvorby, bude oveľa intenzívnejšie prežívané ľudskou dušou, ako to bolo prežívané v dobách minulých, kedy farba a tón budú ľudskou dušou prežívané oveľa intímnejšie, budú môcť byť prežívané akosi morálno-spirituálne, a kedy k nám budú vo výtvoroch umelcov pristupovať priamo stopy zážitkov umeleckých duší v kozme.

Správanie ľudí tvoriacich umenie a umenie vnímajúcich bolo v uplynulej epoche v podstate určitým vonkajším nazeraním, niečím, čo môže k umelcovi pristupovať zvonku. Vonkajšie nazeranie bolo viac a viac odkázané na prírodu a na model. Nemá tu byť však jednostranne poukazované na opustenie prírody, na opustenie vonkajšej skutočnosti v umení budúcnosti. Má byť poukázané na ešte intenzívnejšie spojenie s vonkajším svetom, na tak silné spojenie, že sa to netýka len vonkajšieho dojmu farby, tónu a tvaru, ale aj toho, čo sa dá prežívať za tónom, za farbou, za tvarmi, čo sa vo farbe, tóne a tvare prejavuje. V tomto ohľade budú ľudské duše v budúcnosti robiť významne objavy. Budú svoju morálno-spirituálnu podstatu spájať s ​​tým, čo nám prinášajú zmyslové javy. V tejto oblasti je možné predpovedať nesmierne prehĺbenie ľudskej duše.