Láska

Ako druhé, čo tu musí byť ako sily v skrytých hlbinách ľudskej bytosti, je to, čo je vyjadrené slovom láska. Láska je nielen niečo, čo udržuje ľudí v rôznych zväzkoch, ale niečo, čo potrebuje aj jednotlivý človek. Človek, ktorý nedokáže vyvíjať silu lásky, spustne i vo svojom vnútri. Sila lásky je životnou silou, ktorá niečo, čo spočíva v našej bytosti ešte hlbšie, udržuje bdelé a živé. Je ešte hlbšou silou ako samotná viera. A ako sme uložení do tela viery, ktoré z iných hľadisiek nazývame astrálnym telom, tak sme uložení do tela lásky, ktoré sa z iných hľadisiek v  duchovnej vede nazýva telom éterickým. Lebo sily, ktoré k nám pôsobia hore z hlbín našej bytosti, z nášho éterického tela sú sily, ktoré sa prejavujú tým, že človek dokáže milovať na všetkých stupňoch svojho bytia. Ani ten najegoistickejší človek nemôže silu lásky úplne odstrániť zo svojej bytosti, lebo aj ten dokáže trochu milovať to, o čo egoisticky usiluje. Keď je niekto lakomý a miluje peniaze, dobročinnú silu lásky si predsa len nahrádza silou lásky vyplývajúcej z jeho egoizmu. Éterické telo je uchovávané silami lásky. Keby v človeku nebolo ani trochu lásky, stratil by životné sily a človek by fyzicky zomrel, keby nebol schopný lásky. Strata síl lásky je stratou éterických síl a keďže éterické telo je sídlom životných síl fyzického tela, následkom by bola fyzická smrť. Tak máme v strede ľudskej bytosti centrálne jadro človeka, jeho ja. Toto ja máme obklopené jeho najbližšou schránkou, telom viery, a telo viery zasa obklopené telom lásky.

A našu dobu vystrieda doba, v ktorej bude zažarovať potreba lásky. Úplne inak sa v tejto šiestej kultúrnej epoche bude uskutočňovať to, čo sa dá nazvať kresťanskou láskou. Práve tým, že sa človek oboznamuje v antroposofickom hnutí s tým, čím sú tajomstvá vesmíru, čo je podstatou rôznych individualít fyzickej alebo vyššej úrovne, je v ňom zapaľovaná láska ku všetkému bytiu. Tým však budú sily lásky odhaľované v  celej duši človeka a bude sa pripravovať, čo ľudstvo potrebuje, aby postupne dospelo k pravému chápaniu mystéria Golgoty. Mystérium Golgoty síce dalo podnet k zjaveniu evanjelia, ale ešte nebola pochopená táto najhlbšia náuka o poslaní pozemskej lásky, ako je spojená s mystériom Golgoty. Dá sa to úplne pochopiť až v šiestom poatlantskom období, keď sa budú ľudia stále viac pozdvihovať k tomu, aby nachádzali základ skutočnosti v sebe samých a z najhlbšieho vnútra, to znamená, aby z lásky konali to, čo sa má stať.

Keď bude úplne prekonaná viazanosť na prikázania, kedy nastana stav: "Povinnosť je, keď milujeme, čo si sami porúčame, ako hovorí Goethe." Keď v našej duši prebudíme sily, že už vôbec nemôžeme inak než konať z  lásky, čo máme konať, potom sme v sebe odhalili niečo, čo sa musí v šiestom poatlantskom období stále viac šíriť. Nastane určitý vzťah k mravnosti a intelektualite, rozumnosti. Dnes môže byť niekto zlý človek a pritom rozumný. A môže využívať svoj intelekt na špinavosti. Dnes ešte nie je nutné, aby bola miera rozumnosti zjednotená s rovnakou mierou mravnosti. V budúcnosti tieto dve stránky nebudú môcť byť v ľudskej duši oddelené. Človek, ktorý si vplyvom minulej inkarnácie osvojil chytrosť, ale nie mravnosť, bude v budúcej inkarnácii hlúpy. Hlúposť a amoralita budú stále viac vystupovať spoločne. A naopak mravnosť a múdrosť. V šiestej epoche budú sily morálnosti a sily lásky éterického tela vžarované do ja, sily, ktoré sú silami, ktoré harmonizujú sily múdrosti a sily mravnosti. Bude to epocha, ktorú môžeme nazvať vekom mravnosti a lásky.