Láska a egoizmus

Ako sa to vlastne má s milovaním? Keď ho skúma jasnozrivý človek, môže dospieť ku skúsenosti, ktorá je trpká, ak sa na ňu nepozerá vo svetle ešte väčšieho celku. Dajme tomu, že sa narodia dvaja ľudia, ktorých karma povedie k tomu, aby sa v tomto živote milovali. Tu môže jasnozrivý človek často pozorovať, že pred svojím narodením sa títo ľudia v duchovnom svete navzájom nenávideli. Alebo sa matke narodí dieťa, ktoré - podľa múdreho riadenia sveta - s láskou vychováva. Avšak než sa narodila, možno to dieťa nenávidela. Dostávame sa tu do oblasti, kde múdre riadenie sveta postupovalo obzvlášť múdro. To, čo k sebe ľudí v láske spája, je totiž v naprostej väčšine prípadov egoizmus. Človek toho druhého miluje, pretože pociťuje ako príjemné byť v blízkosti milovanej bytosti. Dobrí bohovia museli použiť egoizmus, aby ľudí vychovávali v láske. Keby sa ako prostriedku nechopili egoizmu - potom, čo sa uplatnil luciferský vplyv - nemohli by byť žiadni ľudia privedení k tomu, aby z lásky vstupovali do karmických zväzkov, matka by dieťa, ktoré je s ňou karmicky spojené, vôbec nechcela priviesť na svet atď.

Tak je v tomto svete všetko obrátene, lásku dali Lucifer a Ahriman, egoizmus dali bohovia postupujúci vo vývoji, aby ľudia z prepracovania egoizmu mohli dospieť k pravej láske.