Druhý príchod Krista

Kristus putoval po Zemi vo fyzickom tele len raz. Ako bol Kristus pred dvoma tisíckami rokmi videný fyzicky, tak bude teraz videný étericky. Opätovný príchod Krista znamená vidieť Krista nadzmyslovo v éterickom tele. Preto si musí každý, kto chce pokračovať vo vývoji, vydobyť schopnosť vidieť duchovnými očami. Podobne ako Krista videl Pavol, tak určitý počet ľudí od 20. st. vidí Krista v éterickom svete. Kristus tak môže byť poznaný aj keby zhoreli všetky biblie. Potom nie je nutný žiadny výklad, lebo Krista uvidíme. V budúcich stáročiach bude stále viac ľudí dospievať k videniu Krista. Behom vývoja v budúcich troch tisícročiach na Zemi bude éterické telo stále senzitívnejšie a určití ľudia budú prežívať túto i iné udalosti. Školený jasnovidec prežíva Krista prostredníctvom určitých cvičení. Keď stretnem človeka na fyzickej úrovni, je priamo predo mnou, jasnovidne ho však môžem vnímať na úplne inom mieste, kde bezprostredne nemusím byť. Jasnozrivo vnímať Krista bolo vždy možné. Ale stretnúť sa s Ním, to je niečo mimo nás. Je skutočnosťou nezávislou na našom jasnovidnom vývoji, pretože teraz má k ľudstvu iný vzťah. Pomáha človeku z éterického sveta. Od 20. st. sa môžu s ním určití ľudia v budúcich 3. tisícročiach objektívne stretnúť v éterickej podobe. To je niečo iné, než keď nejaká bytosť vplyvom vnútorného vývoja dospeje k jeho zreniu.

V 4. poatlantskom období sa musela Kristova bytosť najskôr objaviť vo fyzickom tele. V našej 5. kultúrnej epoche sa stane človek schopným vidieť Krista nielen vo fyzickej, ale i v éterickej podobe. Až asi za 3. tisícročia dostatočný počet ľudí nebude potrebovať evanjelia alebo iné doklady, pretože budú v duši vidieť Krista. Kristus už nikdy nepríde vo fyzickom tele. Tak ako Buddhou je možné sa stať len na fyzickej úrovni, tak môže ľudská duša získať schopnosť stretnúť sa v smrti s Kristom len na fyzickej úrovni. Pochopenie Krista je možné získať len na fyzickej úrovni. V budúcich 3. tisícročiach si budú musieť ľudia získať schopnosť zrieť nadzmyslového Krista. Kristus sa objavuje v 5. kultúrnom období v tele éterickom, v šiestom v tele astrálnom a v siedmom vo veľkom kozmickom Ja, ktoré sa rovná skupinovej duši ľudstva. Keď zomrie človek, odpadá z neho jeho fyzické, éterické, astrálne telo a jeho ja prechádza k ďalším inkarnáciám. A práve tak je tomu aj s našou planétou Zem. Čo je na našej planéte fyzické, odpadá na konci zemského vývoja. A ľudia prejdú do Jupitera, budúceho planetárneho stavu našej Zeme. Pre celé ľudstvo je Ja Kristovo ponorené v jeho astrálnych a éterických telách, ktoré kráča ďalej, aby v ďalšom planetárnom vývoji oduševňovalo jupiterské bytie.

Vidíme ako Kristus, ktorý zostúpil na Zem, vychádzajúc z fyzickej pozemskej ľudskej bytosti sa pozvoľna vyvíja ako éterický a astrálny Kristus, ako Kristovo Ja, aby ako Kristovo Ja bolo duchom Zeme, ktoré sa potom pozdvihne so všetkými ľuďmi k vyšším stupňom. Lebo dospeli sme k dobe, kedy éterický Kristus zasahuje do života Zeme a keď sa stane viditeľným zatiaľ malému počtu ľudí akoby prirodzenou jasnovidnosťou. Potom v najbližších troch tisíckach rokov bude viditeľným vždy viac ľuďom. Určitý počet ľudí bude vidieť éterického Krista a budú mať zážitok udalosti u Damašku. Ale pôjde o to, aby sa ľudia naučili vnímať chvíľu, kedy k nim Kristus pristúpi. Teraz sa to všade pripravuje - človek príde tam alebo onam a zažije to alebo ono, keby len mal zrak zbystrený zaoberaním sa antroposofiou, mohol by už pozorovať, že je zrazu niekto okolo neho, že prichádza, aby mu pomohol, aby ho upozornil na to alebo ono, - že mu Kristus vystupuje v ústrety, - ale on si myslí, že je tu nejaký fyzický človek. Nejeden zažije, keď bude so stiesneným srdcom, zaťažený žiaľom, sedieť tíško vo svojej izbe, nevediac ako ďalej, že sa otvoria dvere, éterický Kristus sa objaví a bude k nemu hovoriť slová útechy. Kristus sa stane pre ľudí živým utešiteľom. Niekedy, keď budú ľudia sedieť pospolu, keď nebudú vedieť ako ďalej, aj keď bude sedieť viac ľudí pospolu uvidia éterického Krista! Bude tu sám, bude radiť, jeho slovo zaznie aj v zhromaždeniach. Tejto dobe ideme v ústrety. Je to niečo pozitívne, to, čo zasiahne ako pozitívny, budujúci živel do vývoja ľudstva. Kristus prináša do kultúry ľudstva budujúce sily.

Skutočný Kristus teraz žije na astrálnej úrovni. Nevteľuje sa do fyzického tela, ale vystupuje na Zemi viditeľne pre tých, ktorí ho môžu vnímať v éterickom tele ako ochrancu, radcu pre tých, ktorí potrebujú radu, pomoc, útechu v osamelosti svojho života. Tu a tam sa bude objavovať Radca v éterickej podobe.

Pre ľudí, ktorí sa už teraz pripravujú na Kristovu udalosť nebude rozdielu, či potom, až nastane táto udalosť, sú vtelení vo fyzickom tele alebo prešli bránou smrti. Lebo aj tým, ktorí zomreli, keď sa pripravovali na Kristovu udalosť, sa po smrti dostane správneho pochopenia pre ňu a správneho vzťahu k nej, nie však tým, ktorí prešli nevšímavo okolo tretieho zvestovania lebo príprava na Kristovu udalosť sa musí získať tu vo fyzickom tele. Tí, ktorí prejdú bránou smrti bez toho, aby obracali pohľad k duchovnej vede, budú musieť čakať do budúcej inkarnácie až správne pochopia Kristovu udalosť. Kto na fyzickej úrovni nikdy nepočul o tejto Kristovej udalosti, nepochopí ju ani medzi smrťou a novým narodením. Musí potom čakať, až k tomu bude pripravovaný zasa na fyzickej úrovni.

Ale vývoj ľudstva postupuje, a pre našu dnešnú dobu je dôležité, aby sa človek naučil prijímať duchovno-vedecké poznanie, aby pozvoľna to, čo prúdi od srdca k mozgu nadchol tak, že to bude prinášať porozumenie pre antroposofiu. Následkom toho bude môcť prijať to, čo začne od 20. storočia zasahovať: to znamená éterický Kristus naproti fyzickému Kristovi palestínskemu. Bolo potrebné, aby Kristus žil po tri roky v dobre pripravenom ľudskom tele, aby sa mohol stať viditeľným pre zmyslové oči, tým, čo sa tu stalo v týchto troch rokoch, dozreli ľudia na to, že budú vidieť toho Krista, ktorý bude chodiť v éterickom tele, ktorý bude rovnako reálne a skutočne zasahovať do pozemského života, ako fyzický Kristus v čase palestínskej skutočnosti. Ľudia budú vedieť, keď nebudú pozorovať takéto veci nejasnými zmyslami, že majú čo robiť s éterickým telom, ktoré bude chodiť fyzickým svetom, a ďalej budú vedieť, že je to jediné éterické telo, ktoré môže pôsobiť vo fyzickom svete tak, ako inak pôsobí fyzické telo človeka. Bude sa líšiť od fyzického tela len tým, že bude môcť byť na dvoch, na troch, áno na sto a tisíckach miestach naraz, čo je možné len éterickej, nie však fyzickej postave. Týmto pokrokom ľudstva sa dosiahne, že intelektuálny a morálny pól, sa budú vždy viac spájať, až splynú v jednotu. To nastane preto, že sa ľudia počas najbližších tisícročí vždy viac naučia pozorovať vo svete éterického Krista, budú aj za dňa vždy viac preniknutí priamym vplyvom dobra v duchovných svetoch. A vždy viac bude na Zemi možné, že bude nielen náš intelekt povzbudzovaný náukami, ale že budú týmito náukami rozširované tiež morálne impulzy.

V našej dobe precitajú sily, ktoré Krista šíria v éterickej podobe, ktorý existuje na astrálnej úrovni. Vnímanie Krista v éterickej podobe bude pokrokom oproti predchádzajúcim dobám, kedy neboli ľudia zrelými ho takto vidieť. Tým je tiež mienené, keď sa hovorí: "Kristus sa zjaví v oblakoch". Tým sa myslí, že sa zjaví ako éterická postava na astrálnej úrovni. Je však nutné zdôrazniť, že v tejto dobe nemôže byť videný inak ako v éterickom tele. Ten, kto by veril, že sa Kristus znovu objaví vo fyzickom tele, zabúda na pokrok ľudských síl. Je chyba, keď sa verí, že udalosť ako objavenie sa Krista by sa mohla opakovať rovnakým spôsobom, ako sa to už raz stalo. Budú ho môcť vnímať tí, ktorí budú žiť na fyzickej úrovni, ale i tí, ktorí už v tej dobe žiť nebudú vo fyzickom svete. Budú ale i takí, ktorí nedokážu vidieť éterického Krista. Tí, ktorí odmietali duchovnú vedu ho nebudú vnímať. Budú musieť čakať až do budúceho vtelenia, po tú dobu sa budú môcť venovať duchovnému poznaniu a pripravovať sa, aby to, čo sa tu dostavuje, mohli chápať. Tí, ktorí usilovali o duchovné poznanie v minulej inkarnácii, budú rozumieť tomu, čo uvidia. Potom nastane obdobie, kedy v človeku precitnú ešte vyššie sily, a bude vnímať Krista ešte vyšším spôsobom v astrálnej podobe v dolnom dévachane ako znejúce Slovo, vlievajúc do citových oblastí ľudí zo svojho astrálneho svetelného tela ono Slovo, ktoré už v prapočiatku pôsobilo v astrálnej podobe, ako to popisuje Ján v úvodných slovách svojho evanjelia. A ešte neskôr ľudia uvidia Krista v v jeho sláve ako podobu najvyššieho, pravého "Ja", ako vlastné "duchovné Ja", ktoré všetky ľudské ja prevyšuje v nepochopiteľnej výške a v lesku všetkého, čo môže človeku i potom odovzdávať najvyššie mravné impulzy, ako veľkého učiteľa ľudského vývoja v hornom dévachane. Následkom toho sa v grécko-rímskej dobe zjavuje Kristus na fyzickej úrovni, v našom veku - anglosasko-germánskom - ako éterická postava na astrálnej úrovni, v nasledujúcom veku ako astrálna postava na úrovni nižšieho dévachanu a vo veku mravnosti ako pravzor veľkého "Ja". Iba tým, ktorí majú úplne materialistické cítenie, to bude neprístupné.

Bytosť, ktorú nazývame Kristom, tu bola raz, na začiatku nášho letopočtu, v tele na Zemi. V takom fyzickom tele už nepríde, pretože to bola udalosť, ktorá sa stala len raz. V éterickom tele však príde Kristus opäť v uvedených časoch. Tu sa ľudia naučia vnímať Krista tým, že budú takto éterickým zrením vyrastať nahor k nemu, lebo on teraz už nezostúpi až k fyzickému telu, ale len k telu éterickému. Ľudia teda budú musieť vyrásť nahor k vnímaniu Krista. Lebo je pravdivý výrok, ktorý povedal Kristus: "Som s vami po všetky dni, až do konca sveta." On je tu, on existuje v našom duchovnom svete. A milosťou obdarení môžu ho vždy zrieť v tomto duchovno- éterickom svete. Ten, ktorý bol takým zrením presvedčený, bol Pavol pri udalosti u Damašku. Ale u jednotlivých ľudí sa bude vyvíjať toto éterické zrenie ako prirodzená schopnosť. Prežiť udalosť pri Damašku, udalosť Pavlovu, bude ľuďom čoraz viac a viac možná.

Vidíme, že duchovná veda je niečím, čo nám ukladá nesmiernu zodpovednosť, pretože je prípravou k celkom konkrétnej udalosti opätovného príchodu Krista. Kristus sa zjaví opäť preto, že sa ľudia k nemu povznesú éterickým zrením. Keď toto pochopíme, objaví sa nám duchovná veda ako príprava ľudí na ďalší Kristov príchod, aby nenastalo nešťastie, že by prehliadli túto veľkú udalosť, ale aby dozreli k pochopeniu veľkého okamihu, ktorý môžeme označiť ako ďalší príchod Kristov. Človek sa stane schopným vidieť éterické telo a medzi éterickými telami bude schopný vidieť aj éterické telo Kristovo - vrásť do sveta, v ktorom sa mu pre jeho novo prebudené schopnosti zjaví Kristus. Potom už nebude potrebné dokazovať Kristovo bytie rôznymi dokladmi, ale budú tu očití svedkovia prítomnosti živého Krista, tí ktorí ho zažijú na éterickej úrovni. A týmto zážitkom sa poučí, že je to tá istá bytosť, ktorá vykonala mystérium Golgoty, že je to Kristus. Ako bol Pavol pri Damašku presvedčený "to je Kristus", tak budú ľudia, ktorí budú svojimi zážitkami v éterickom svete presvedčený, že Kristus skutočne žije. To je najväčšie tajomstvo nášho veku, tajomstvo opätovného príchodu Krista.

Ale materialistické zmýšľanie sa istým spôsobom tejto udalosti zmocní. To, čo bolo teraz povedané, bude síce v najbližších rokoch ešte často zvestované, ale materialistické zmýšľanie si nebude môcť predstaviť, ako budú musieť ľudské duše vyrásť k éterickému zreniu a tým ku Kristovi v éterickom tele. Budú si predstavovať túto udalosť tak, že Kristus sa inkarnuje do fyzického tela. Preto bude istý počet ľudí, ktorí toho vo svojej nesmiernej pýche zneužijú, a budú sa medzi ľuďmi vydávať za znovu vteleného Krista. Budúci vek nám tak bude môcť priniesť falošných Kristov. Takéto bude jedno z najstrašnejších pokušení, ktoré k ľudstvu pristúpia. Previesť ľudstvo cez toto pokušenie bude úlohou tých, ktorí sa duchovnou vedou naučia skutočne povzniesť k pochopeniu ducha, ktorí nechcú ducha zniesť dolu do hmoty, ale sami vystúpiť nahor do duchovného sveta.

Len v tomto zmysle smieme hovoriť o opätovnom príchode Kristovom a o tom, že sa povznášame ku Kristovi do duchovného sveta, rozvíjajúc éterické zrenie. Kristus je tu vždy, ale existuje v duchovnom svete. Môžeme ho dosiahnuť, keď sa povznesieme do duchovného sveta. A antroposofia by mala vychovať pozvoľna ľudstvo, v dobe, ktorú máme na to k dispozícii, aby bolo zrelé tieto nové schopnosti v sebe vyvinúť a tým sa znovu spojiť s Kristom. Lebo inak by muselo dlho čakať, až do znovuvtelenia Zeme. Keby ľudstvo minulo túto udalosť, bolo by zrenie Krista v éterickom tele obmedzené na tých, ktorí sa pomocou ezoterického školenia povznesú k takémuto zážitku. Ale pochopenie tejto veľkej udalosti prirodzene vyvinutými schopnosťami všetkých ľudí, tá by bola na dlhú dobu nemožná. Vidíme teda, že tu už v našej dobe existuje niečo, čo bytie a pôsobenie duchovnej vedy vo svete ospravedlňuje, čo nie je len uspokojenie teoretických potrieb, vedeckej zvedavosti. O čo duchovnej vede ide? Ide jej o to, aby na túto udalosť ľudstvo pripravila tak, aby ľudia jasným poznaním videli, čo tu skutočne existuje, čo by mohlo okolo nich prejsť bez toho, aby z toho vydobyli vytúžené ovocie. A bude nanajvýš dôležité túto udalosť pochopiť, pretože po nej budú nasledovať ďalšie udalosti. Ľuďom bude možné zasa poznať to, čo žilo na Zemi ako Mojžiš, Abrahám a proroci a budú vedieť, že Abraham Krista predchádzal (pripravujúc ho), bude ho nasledovať tak, že potom prevezme poslanie pomáhať pri práci Kristovej. Tak vrastá človek pozvoľna (keď nezaspí najdôležitejšiu udalosť v najbližšej budúcnosti) do spoločenstva so všetkými, ktorí ako patriarchovia predišli Krista a spojí sa s nimi.

Človek, ktorý bol predtým druhom duchovných bytostí, bol tým, že žil v duchovnom svete - Synom božím. Avšak to, čím bola jeho, stále viac a viac sa vteľujúca duša, to malo čoraz väčšiu účasť na vonkajšom svete. Tu bol Syn Boží v človeku, ktorý našiel zaľúbenie v dcérach Zeme - v tých dušiach, ktoré mali sympatiu pre fyzický svet. Ľudský duch presýtený predtým božskou duchovnosťou, zniesol sa dolu do fyzickej zmyslovosti, stal sa manželským druhom rozumu, ktorý je viazaný na mozog a ktorý ho zaplietol do zmyslového sveta. A teraz má nájsť cestu späť a vystúpiť opäť nahor po ceste, po ktorej zostúpil a má sa stať opäť Synom božím. Syn človeka, ktorým sa tu stal, by tu dole v tomto fyzickom svete zahynul, keby ako ľudský Syn nevystúpil opäť nahor k božským bytostiam, ku svetlu duchovného sveta, keby v budúcnosti nenašiel zaľúbenie v dcérach bohov. Pre vývoj ľudstva bolo potrebné, aby sa synovia bohov spojili s dcérami ľudí, aby sa spojili s dušami pripútanými k fyzickému svetu, aby sa človek ako ľudský Syn naučil ovládať fyzickú úroveň. Pre človeka budúcnosti je však potrebné, aby ako ľudský Syn našiel zaľúbenie v dcérach bohov, v božskom duchovnom svete múdrosti. Kto sa na to pripraví, tomu bude najmocnejším impulzom, keď sa mu stane viditeľnou éterická postava Krista. To, čo je obsahom mystéria na Golgote, nemôže byť v žiadnom inom svete poznané tak, ako tu vo svete fyzickom. Boli sme zvedení sem dole do fyzického sveta, aby sme tu získali niečo, čo môže byť získané len tu. A Kristus zostúpil k ľuďom preto, že len tu vo fyzickom svete mohol ľuďom ukázať, len tu - v mystériu na Golgote - im mohol dať prežiť niečo, čo potom v duchovnom svete dá dozrieť plodom a ponesie ovocie dál. Semená musia byť zasiate tu vo fyzickom svete. Éterický Kristus bude môcť vyvíjať v ľudskej duši také podnety, ktoré postupne urobia nemožnú vládu z pohnútok sebeckých, ctižiadostivých, alebo dokonca z predsudkov a omylov.

Kristus od r. 1909 pôsobí vo zvýšenej miere v nadzmyslovej sfére Zeme. Odvtedy sa uskutočňuje zjavenie Krista v éterickom svete.