Starí maliari

Ak sa pozrieme na obrazy starých čias, prídeme na to, že tieto obrazy starších čias nesú určitý charakter. Ak budeme u farieb rozlišovať medzi obrazným charakterom a charakterom lesku, zistíme, že starí maliari vo svojej maľbe toto rozlíšenie nerobia. A najmä sa u týchto starých maliarov neberie ohľad (tak ako to dnes vyžadujeme) na vnútornú voľovú povahu farebných leskov. Starí maliari nie všade berú ohľad nato, že žltá vyžaduje rozplývajúci sa okraj. Berú na to ohľad vtedy, keď svoju maľbu vedú viac do oblasti duchovna, neberú na to však ohľad, keď maľujú bežný svet.

Ani u modrej neberú ohľad na to, čo sme u modrej požadovali, u červenej na to berú ohľad skôr. Môžeme to vidieť na istých obrazoch od Leonarda či Tiziana. Celkovo však môžeme povedať, že tento rozdiel medzi obrazom a leskom v povahe farieb starí maliari nerobia. Prečo? Pretože majú k svetu farieb iný vzťah, i to, čo je v povahe farieb leskom, ponímajú ako obraz, v maľovaní tomu dávajú obrazný charakter. Ak však tomu, čo je vo svete farieb leskom, dáme obrazný charakter, ak všetko v povahe farieb urobíme obrazom, potom nemôžeme maľovať rastliny.