Intenzívna farebná perspektíva

Potrebujeme možnosť pociťovať plochu ako takú, keď ju natrieme modrou farbou, ono vzďaľovanie sa naspäť, keď ju natrieme červenou alebo žltou farbou, ono približovanie sa dopredu. Farebná perspektíva, nie perspektíva líniová, je to, čo si musíme opäť podmaniť: pociťovanie plochy, vzdialeného a blízkeho nie len liniovou perspektívou, ktorá chce vlastne vždy určitým skreslením vykúzliť na ploche to, čo je plastické, ale farebnosť, ktorá sa na ploche intenzívne, nie extenzívne, vzďaľuje a približuje.

Takže maľujem žlto-červenú, ak chcem naznačiť, že je niečo agresívne, že je na ploche niečo, čo chce akosi vyskočiť proti mne. Ak je niečo v sebe v pokoji, ak sa to vzďaľuje odo mňa, ak to ide naspäť, namaľujem to modro-fialovo. Intenzívna farebná perspektíva! Ak študujeme starých maliarov, zistíme, že dokonca ešte aj maliari ranej renesancie mali cit pre túto farebnú perspektívu. Tento cit však nájdeme všade v dobe pred renesanciou, až s piatym poatlantským obdobím totiž nastúpila líniová perspektíva na miesto farebnej, teda intenzívnej perspektívy.