5. Anglosasko - germánska kultúrna epocha

Jej trvanie - 1 413 po Kr. - 3 573 po Kr.
V strede súčasnej epochy je vývoj slobodnej individuality. Vo 4., 5., a 6. st. po Kr. sa v Európe pripravovalo kultúrne obdobie, ktorí začalo v 15. st., v ktorom dnes žijeme. Národy, ktoré sa stali nositeľmi tohto obdobia, si do značnej miery zachovávali dedičstvo starého snového jasnozrenia. Takíto ľudia poznali duchovný svet ako svoj vlastný zážitok a mohli ostatným ľuďom hovoriť, čo sa v tomto svete deje. Tak vznikol svet vyprávania o duchovných bytostiach a duchovných dejoch. Poklad národných rozprávok a povestí vznikol z týchto duchovných zážitkov. Lebo snové jasnozrenie mnohých ľudí trvalo až do dôb, ktoré nie sú veľmi vzdialené našej prítomnosti. Duša si v tejto dobe nepodržala z dávnych dôb náklonnosť k duchovnému bytiu tak silno, aby si mohli zachovať súvislosť medzi duchovným a zmyslovým svetom. Zachovala ju len ako zameranie citu, nie však ako bezprostredné zrenie nadzmyslového sveta. Naproti tomu sa obracal pohľad človeka stále viac k zmyslovému svetu a k jeho ovládaniu. Tak sa v nás vyvíjali akoby dva svety. Jeden je obrátený k zmyslovému svetu, druhý je vnímavý pre zjavenie duchovna, ktorému vysiela v ústrety city, ale bez nazerania. Vlohy k tomuto duševnému rozštiepeniu existovali už v dobe, kedy Kristovo učenie prúdilo do Európy. Toto posolstvo o duchu bolo prijímané do sŕdc, napĺňalo pocity, nebolo však možné učiniť most k tomu, čo vo fyzickom svete vybádal rozum, zameraný na zmysly. Dôsledkom toho je dnes protiklad vonkajšej vedy a duchovného poznania.

Kresťanská mystika je výsledkom prestúpenia citov kresťanstvom. Veda zameraná na zmyslový svet a jej výsledky v živote sú následkom druhej stránky duševných vlôh. Díky tomu, že tie schopnosti človeka, ktoré majú svoj nástroj v mozgu, sa jednostranne obrátili k fyzickému životu, mohli dospieť k vystupňovaniu, ktoré umožnilo dnešnú vedu a techniku. A táto hmotná kultúra mohla vzniknúť len u národov Európy. Lebo tieto národy sú potomkami atlantských predkov, ktorí rozvinuli sklon k fyzickému svetu v schopnosti až vtedy, keď získali istú zrelosť. Predtým ich nechali driemať a žili z dedičstva atlantského jasnozrenia a z poučení zasvätencov. Zatiaľ čo navonok sa duchovná kultúra oddávala len týmto vplyvom, zrel pomaly zmysel pre hmotné ovládnutie sveta.

Čím je pre nás duša vedomá, to bolo pre starých Indov éterické telo. Preto mali tiež iný druh vnímania a chápania. Keby ste k nim prišli s čistým myslením, nerozumeli by.

Behom piateho obdobia budú prúdiť poznatky o nadzmyslových veciach do ľudského vedomia. Behom neho sa určitým spôsobom opakuje to, čo prinieslo tretie obdobie. Vtedy vnímala ešte duša isté skutočnosti nadzmyslového sveta. Ich vnímanie bolo práve vtedy na ústupe. Lebo k svojmu vývoju sa pripravovali sily rozumu, ktoré mali človeka z vyššieho sveta vylúčiť. Nadzmyslové skutočnosti, vnímané v treťom období splývavo-šerým vedomím, budú v piatom období opäť zjavné, teraz však preniknuté silami rozumu a osobného citu. Budú preniknuté tiež tým, čoho sa duši môže dostať poznaním tajomstva Kristovho. Preto nadobúdajú iné formy, než mali predtým. Zatiaľ čo v dávnych dobách boli dojmy z nadzmyslových svetov pociťované ako sily, ktoré podnecovali človeka z vonkajšieho duchovného sveta, v ktorom sám nebol, budú tieto dojmy následkom vývoja v novšej dobe pociťované ako dojmy sveta, do ktorého človek vrastá, v ktorom je stále viac a viac prítomný. Netreba sa domnievať, že k opakovaniu egyptskej kultúry môže dochádzať tak, že by dušou bolo preberané to, čo vtedy existovalo. Správne pochopený Kristov impulz pôsobí k tomu, že ľudská duša, ktorá ho prijala, sa cíti, poznáva a chová ako článok duchovného sveta, ktorý bol pre ňu predtým niečím vonkajším.

Po vojne všetkých proti všetkým budú pre príslušné pomery zrelé len tie duše, ktoré si vytvorili pri prechode z piateho do šiesteho obdobia možnosť preniknúť nadzmyslové poznatky silami rozumu a citu. Piate a šieste obdobie sú do istej miery rozhodujúce.